Tichý Jozef
nebol stále tichý, ale prestal hovoriť po udalostiach pred desiatimi rokmi.
Bol
piatok a Tichý Jozef raňajkoval hemendex, keď počul klopanie na dvere. Rýchlo
vyhodil všetko z taniera, lebo bol pôst a nechcel aby ho videli, že robí niečo
hriešne.
Vo dverách stála detektívka Hana P. a jej
partner Branislav Š. Keďže bolo ráno, detektívka Hana sa nestihla dobre
namaľovať a potrebovala silnú kávu. Branislav strávil s Hanou príjemnú noc, ale
nerozumel, prečo je Hana taká nervózna.
Tichý Jozef im ponúkol kávu a napätý sa
opýtal, čo sa deje.
Detektív
Branislav mu položil otázku, kedy videl naposledy bývalého kostolníka
Martina M. Tichý Jozef mlčal.
Detektívka Hana si chcela zapáliť cigaretu, ale
Tichý Jozef ju zahriakol, že je v kostole a je to hriech.
„A prečo potom
cítim šunku, keď je pôst?“ opýtala sa detektívka Hana s úsmevom na tvári. Tichý Jozef opäť
mlčal.
V tej chvíli všetci začuli hlasné kroky.
Prichádzal opitý
Peter a zvýšeným hlasom sa opýtal: „A vy ste kto? Prišli ste na spoveď? Je
sobota, dnes nespovedáme.“
Hana odfúkla cigaretový dym a s hlasom plným
opovrhnutia zareagovala: „Pánko farárko, dnes je piatok!“
Branislav sa na
ňu prenikavo pozrel a očami jej naznačil, aby bola slušná a tentoraz položil
tú istú otázku Petrovi: „Kedy ste naposledy videli kostolníka Martina M.?“
Peter zrazu vytriezvel
a poprosil detektívku Hanu o cigaretu. Potreboval získať čas, aby porozmýšľal nad
odpoveďou. Po chvíli
prehovoril: „Omša sa začne o päť minút, teraz nemám čas.“
Túto časť napísali spoločne lektor a študenti 3. roka bakalárskeho programu slovakistiky na Filozofickej fakulte Univerzity v Záhrebe.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára