Ivan Bauer: Slovensko v Európe – Európa na Slovensku

Od vzniku Európskej únie je snom každej malej európskej krajiny stať sa jej členom, vrátane Slovenska. Slovensko dostalo túto šancu pred dvoma desaťročiami a stalo sa súčasťou európskeho spoločenstva ako plnoprávny člen. Byť obyvateľom Európy znamená veľa pre chorvátskeho študenta, ktorý sa trochu neskôr stal aj občanom Únie, a ktorý sám zažil rôzne zmeny vo svojej krajine. Niektoré horšie, niektoré lepšie. V tejto eseji by som chcel vyjadriť svoj názor na to, čo presne znamená byť Európanom, čiže čo pre mňa znamená byť občanom Európskej únie a porovnať situáciu so Slovenskom, respektíve vnímať Slovensko v tomto smere s Chorvátskom.

Ivan Bauer: Vianoce v mojej rodine

Prázdninové obdobie v mojom meste Záhreb sa začína už začiatkom decembra – rozsvietením svetiel v historickom centre, výzdobou budov, inštaláciou klziska na Tomislavovom námestí a zapálením prvej adventnej sviece na Námestí bána Josipa Jelačića. Napriek tomu, že v meste začínajú prázdniny začiatkom decembra, v mojej rodine sa začínajú týždeň pred Vianocami. Prázdniny v mojej rodine nezačínajú zdobením domácnosti, ale nákupmi. Asi týždeň pred Vianocami vymýšľame darčeky a plánujeme, čo na Vianoce uvaríme alebo napečieme.

Eva Fulir: Letná škola SAS v Bratislave

Tridsiateho prvého júla sme sa so spolužiačkami vydali na cestu do Bratislavy na Slovensko. Z môjho mesta sme sa tam dostali len za tri a pol hodiny. Ubytovali sme sa na internáte Družba. Všetci tam boli k nám milí a nápomocní. Hneď sme sa aj išli pozrieť do mesta, aby sme ho trochu spoznali.

Song Huibin: Dve rozdielne a rovnaké zimy [V časoch korony]

Ticho.

Toto nebol čínsky Nový rok, ktorý som očakával. Len pred rokom bola oslava čínskeho Nového roka 2019 fascinujúca, s ohňostrojmi a červenými lampášmi a šťastnými davmi v uliciach. Teraz, jeden deň pred najdôležitejším dňom pre všetkých Číňanov, bola ulica prázdna a tichá strašidelným spôsobom.

To bolo nezvyčajné.

Aleksandra Gramatnikowska: V časoch korony

COVID-19 pochádza z Číny. Na začiatku bol vírus ďaleko od Poľska a jeho susedov, možno dokonca ďaleko aj pre samotnú Čínu. Po krátkom čase sa ukázalo, že Čína vôbec nie je taká vzdialená, je dosť blízko na to, aby sme začali mať spoločného nepriateľa. Prvé kroky pandémie výrazne zmenšili svet. Ukázalo sa, že nie je taký veľký, pretože vírus sa dokázal dostať na takmer každé miesto na Zemi v priebehu niekoľkých mesiacov. Zrazu sa z planéty vytvorila guľa, malá ako lopta. A keď sme sa na svet pozerali ako na guľu, nie ako na planétu, hranice boli uzavreté. To bolo po druhýkrát, keď náš priestor prešiel obrovskou premenou, pretože zrazu bolo všetko akoby nedostupné. Ďalší veľký posun vo vnímaní našej Zeme – z planéty na guľu, z gule na štvorcové metre domu (a pre šťastlivcov aj záhrady). V našej rodine sme nemali skúsenosť s tým, že by niekto uviazol v inej krajine počas prvého lockdownu, ale viem si predstaviť, aké to muselo byť ťažké, keď nikto nechápal, čo sa deje a všetci boli vystrašení.

Teodor Trifonov: Moje pandemické skúsenosti [V časoch korony]

Pred pandémiou som si nikdy nepredstavoval, že život by mohol vyzerať inak. Stalo sa to zrazu – nebezpečný nový vírus, opatrenia, strach, neistota. Pandémia drasticky zmenila život ľudí po celom svete. Predtým sme mohli cestovať kedykoľvek a bez obmedzení, bez toho, aby sme rozmýšľali nad tým, aký test a aký certifikát potrebujeme a či ho vôbec potrebujeme. Mohli sme byť súčasťou kultúrneho života a výučba v online prostredí nám bola celkom neznáma. A tak prišiel svet za betónovým oknom. Ale napriek zložitej situácii, pandémia pre mňa znamenala nový začiatok, ciele a plány.