Všetci už poznáme príbeh vírusu, ktorý nás prinútil byť medzi štyrmi stenami – príbeh celosvetovej pandémie koronavírusu. Verím, že ste oboznámení so všetkými podrobnosťami o víruse a že už máte dosť počúvania, hovorenia a čítania iba o ňom. Pretože ja naozaj mám dosť korony! Ale na začiatku to však tak nebolo.Dúfam, že ma nezačnete nemať radi, ak napíšem túto vetu, ale na začiatku som bola trochu šťastná, že musíme byť v karanténe. Vidíte, okrem toho, že som študentkou denného štúdia, pracujem aj na troch pracovných miestach. Neustále ma obklopujú ľudia, či už je to na vysokej škole, kde trávim päť hodín denne, alebo v divadle, kde pracujem večer. Môj mobil zvoní až päťdesiatkrát denne a každý deň musím odpovedať najmenej na tridsať emailov. Áno, pripúšťam, že som vorkoholička, ale rada pracujem a som rada obklopená ľuďmi a páči sa mi, že môj rozvrh je plný. Ale niekedy som len unavená. A chcem pre seba nejaký čas, na čítanie, sledovanie seriálov, stretávanie s priateľmi, dlhé prechádzky... A táto karanténa sa na to javila ako ideálna príležitosť. Myslela som, že si dám prestávku od ľudí, od práce, od vysokej školy, od nudných rozhovorov, od emailov a telefonických hovorov. Očakávala som, samozrejme, že to bude trvať iba dva týždne. Ale prebieha to už viac ako mesiac. Teraz mám naozaj dosť sedenia doma v pyžame. Chýba mi divadlo, chýbajú mi hovory, emaily, domáce úlohy, prednášky, fakulta, priatelia. Všetko mi chýba. Dokonca mi chýbajú veci, ktoré ma najviac iritovali. Napríklad vstávanie pred desiatou ráno, verejná doprava, rané tlačenice, zvuk automobilov, babičky v obchode, ktoré majú hlúpe otázky.
Je skutočne čudné, ako sa váš život môže zmeniť cez noc. Ako veľmi sa môžu vaše priania, nádeje a plány zmeniť za noc. Uvedomila som si, ako je človek v skutočnosti spoločenská bytosť. Koľko nám všetkým chýba hovoriť o hlúpych a irelevantných veciach pri pití kávy v kaviarňach alebo piva v baroch a pivárňach, pri spoločných večeriach, prechádzkach po parkoch... Takže takto skutočne sme prepojení a potrebujeme sa navzájom.
Korona je pre človeka veľkým experimentom naučiť sa o sebe niečo viac. Napríklad ja som sa dozvedela, že naozaj viem dobre variť, ale že aj veľmi rád jem. Dozvedela som sa, že seriál so siedmimi sériami si môžem pozrieť za menej ako týždeň. Dozvedel som sa tiež, že nedokážem stráviť týždeň v byte so svojou rodinou. Dozvedela som sa ale, že viem byť vďačná za malé veci, akými sú prechádzka v parku alebo káva s kamarátom, pretože tieto veci mi najviac chýbajú.
Uvedomujeme si, ako šťastne sme žili doteraz? Dúfam, že to teraz, my ľudia, pochopíme. Takže, drahá korona, myslím si, že sme sa naučili našu lekciu a teraz nás už môžeš nechať na pokoji! Pretože prichádza leto a slnko, more a pláže a myslím si, že po tejto koronadovolenke si potrebujeme naozaj všetci oddýchnuť.
Pre Slovenskú kravatu napísala Roza Medvešek.
Roza je v 2. roku bakalárskeho štúdia slovakistiky na Filozofickej fakulte Univerzity v Záhrebe.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára