Patricia Pleše: Z koronadenníka (8)

Je neuveriteľné, ako jeden vírus môže zmeniť svet. Svet, ako ho poznáme, v okamihu zmizol a náš každodenný život už nebol taký istý. Mestá boli zničené, ľudia sa stali paranoidnými a spanikárili a začali masívne nakupovať zásoby potravín, akoby prišla apokalypsa. Všetky malé veci, ktoré sme považovali za samozrejmé, ako napríklad pitie kávy počas prestávok medzi prednáškami, sa stali súčasťou našich túžob a snov. Deň, keď sa môj svet obrátil hore nohami, bol trinásty marec, piatok trinásteho.

Laura Labak: Z koronadenníka (7)

Keby som tento blogový príspevok napísala pred mesiacom, pravdepodobne by som opísala všetko inak. Na začiatku tejto pandémie, keď ešte neprišla do Európy, som jej nevenovala veľkú pozornosť. Všetko sa zdalo ďaleko, preto ma to neznepokojovalo. Keď však prišla do Chorvátska, všetko sa zmenilo.

Roza Medvešek: Z koronadenníka (6)

Všetci už poznáme príbeh vírusu, ktorý nás prinútil byť medzi štyrmi stenami – príbeh celosvetovej pandémie koronavírusu. Verím, že ste oboznámení so všetkými podrobnosťami o víruse a že už máte dosť počúvania, hovorenia a čítania iba o ňom. Pretože ja naozaj mám dosť korony! Ale na začiatku to však tak nebolo.

Adrijana Čačko: Z koronadenníka (5)

Pandémia koronavírusu je fenomén, v ktorom sa v tomto čase nachádzajú stovky tisíc ľudí a ktorí nikdy neverili, že sa im také niečo môže stať. Keby mi niekto povedal, že budem zavretá v karanténe kvôli niekomu, kto jedol nejaké netopiere na druhom konci sveta, povedala by som mu, že je blázon. Po prvé, už skutočnosť, že niekto konzumuje netopiere, je bláznivá a po druhé, že pre tie netopiere budem väčšinu času tráviť medzi štyrmi stenami. Ak nič iné, dozvedeli sme sa, že jednotlivec môže naozaj zmeniť svet.

Barbara Cvitkušić: Z koronadenníka (4)

Globálna pandémia, domáca izolácia a neočakávané zemetrasenie magnitúdy päť a pol. Myslíte si, že opisujem nejaký filmový scenár? Žiaľ, nie. Som si istá, že by som sa na taký film vôbec ani nepozerala a že by dostal mizerné hodnotenie od filmových kritikov. Nanešťastie, práve toto sa stalo realitou obyvateľov Záhrebu a jeho okolia pred tromi týždňami. Vtedy som nepociťovala, že táto situácia, v ktorej som sa náhodne našla, bola mojou súčasťou – že hrám hlavnú úlohu v nejakom filme a že nietko iný píše príbeh môjho života.

Marija Majhen: Z koronadenníka (3)

Aby som to zhrnula v krátkosti, ani svetová epidémia ma neprinúti upratať si svoj šatník. Pravda je, že túto súčasnú situáciu som najskôr nebrala vážne. Pozerala som sa na ňu z pohľadu privilegovanej osoby: „Ak ma to neovplyvňuje, nie je to môj problém.“ Ale vírus sa rýchlo rozšíril do celého sveta. Ak budem úprimná, ani teraz nemám paniku, no možno by som mala mať. Som človek, ktorý veľmi sleduje politiku vo svojej krajine i vo svete. No so všetkými tými konšpiračnými teóriami a aktuálnymi správami si nie som celkom istá, čo si mám myslieť.

Sara Majkić: Z koronadenníka (2)

Sloboda. Každý z nás vie, čo to je, ale prestali sme si ju vážiť. Necenili sme si čas, keď sme sa mohli voľne prechádzať po parku, dať si kávu v kaviarni, vidieť priateľov a rodinu. Mysleli sme si, že sa náš život skvalitňuje rozvojom priemyslu, tovární a globalizácie. Naozaj?

Sara Vincek: Z koronadenníka (1)

Ako prežiť dve katastrofy súčasne? Rovnako ako ďalší ľudia v Záhrebe a okolí, aj ja som si v nedeľu dvadsiateho druhého marca položila túto otázku. Hneď ráno sme sa všetci prebudili na zemetrasenie a všetci sme spanikárili a vyšli na ulice alebo dvory. V to ráno sme zažili dve katastrofy, ktoré si navzájom odporujú. Epidémia korony, ktorá nás núti zostať doma a zemetrasenie, ktoré nás donútilo opustiť domovy, pretože mnohé z nich boli úplne zničené.