Hubert bol spokojný, lebo ju konečne našiel, ale obraz priviazanej Anny
na prevrátenom kríži a stekajúcej krvi bol hrôzostrašný. Bolo to hrozné, akoby
to bol iba sen. Neveril vlastným očiam a dúfal, že to nie je pravda. Je mŕtva?
28. mája 2016
22. mája 2016
Slovak Horror Story (8)
„Kto si a čo od nás chceš?!“ kričal Hubert. „Kde
je moja Anna, čo si jej urobil??? Pokračoval dalej, ešte silnejším hlasom.
17. mája 2016
O spojoch, schizofrénii a jednej žúrke
Som unavený z autobusov, zlých spojov a zo života
na dedine. Každodenne zažívať autobusové dobrodružstvá by som nikomu neodporúčal,
postupne to urobí niečo s človekom, dalo by sa povedať, že sa zmení. Cesty
sú totiž bohaté na pekné, veľké a hlboké jamy. Nie je však jama ako jama, poznám
výstižné exempláre tých najlepších z najväčších, ktoré svoju mystickú
krásu odhalia v daždivom období, vtedy ukážu výbornú schopnosť kamufláže
a bum! Otrasie sa celý autobus, sivá huspenina v hlave sa poriadne
roztancuje a človek sa začne obzerať vôkol seba, či mu náhodou nejaká tá
oblička neušla von z trupu alebo či sa žalúdok neobrátil na zlú stranu. Niekto
by povedal, že na príčine sú cesty, nie vozidlo. Čiastočne možno súhlasiť, lebo,
ako všetci vieme, cesty sa opravujú raz za štyri roky (skôr len vtedy, ak sú mimoriadne
voľby). V predvolebnom období sa nájdu v štátnej pokladnici i peniaze
na opravu, aby sa občanom ľahšie cestovalo. Že sa nejaký politik objaví
i na obrazovkách vysmiaty a s nožnicami v rukách, slávnostne
rozstrihne červenú pásku, čím otvorí pár kilometrov rovnej cesty a iba tak
mimochodom spomenie plány svojej politickej strany, je iste vedľajšie.
Falošný priateľ
Každé ráno vystávam,
O slovenskom jazyku rozmýšľam.
Taký podobný,
Ale naozaj rozdielny.
16. mája 2016
Slovak Horror Story (7)
„... budeme potrebovať armádu, ktorá bude bojovať. O
život mojej ženy! Máme vôbec nejakú šancu proti nim?! Veď tie netvory predsa
nemôžu zomrieť!“ panicky hovoril Hubert.
8. mája 2016
Hlas z vody
V strede Európy, strední ľudia, zachytení o stred
niečoho, čo ani najmenej nepoznajú, ale cítia až priveľa. Veslujú rytmicky, ako
na povel. Vedľa nich pláva Mišo. Kŕč. Vznáša sa a masíruje si boľavé
chodidlo. Topí sa. Silne, kŕčovite pláva, kým bolesť neprestane, neutíchne. Počuť
iba jeden hlas. Hlas z vody.
7. mája 2016
Slovak Horror Story (6)
... okrem jedného malého netopiera, ktorý visel zo
stropu. Keď sa Anna zobudila a začala kričať, netopier zletel na zem a
premenil sa na muža. Mal dlhý nos, potkanie zuby, vypúlené oči s tmavými kruhmi
okolo nich a neuveriteľne bielu kožu, výrazne kontrastujúcu s čiernym
oblečením, ktoré mal na sebe.
4. mája 2016
Modré spektrum
Moje plné srdce hľadá teba,
Len tebe úplne verí.
Farbami celého neba
Žiadnej tvoja sa nepokorí.
Zabudnutý?
Svoj príbeh som začal
vetou: „Myslel si, že je zabudnutý.“ Všetci študenti v miestnosti sa na mňa
prekvapene dívali. Okamžite som si takýmto vstupom získal ich pozornosť, najmä,
ak som zvyčajne prednášal úplne inak.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)