Slovak Horror Story (11)

Hubert rozmýšľal o tom, ako zabiť upíra, ale bojoval sám so sebou. Martin M. sa pozeral na Huberta a potom mu povedal, že on musí zabiť Annu, aby sa stal skutočným upírom. Hubert sa pozrel na Annu a povedal: „Prepáč, ale to je jediný spôsob.“

Slovak Horror Story (10)

Hubert sa stával upírom, cítil ako sa v ňom vyvíja potreba, aby ochutnal krv. Napriek tomu, ešte stále mal ľudský rozum a chcel sa pomstiť Martinovi M. a začal ho hľadať v lese. Počul spev v nejakom čudnom jazyku a náhle sa otočil v tom smere.

Slovak Horror Story (9)

Hubert bol spokojný, lebo ju konečne našiel, ale obraz priviazanej Anny na prevrátenom kríži a stekajúcej krvi bol hrôzostrašný. Bolo to hrozné, akoby to bol iba sen. Neveril vlastným očiam a dúfal, že to nie je pravda. Je mŕtva?

Slovak Horror Story (8)

„Kto si a čo od nás chceš?!“ kričal Hubert. „Kde je moja Anna, čo si jej urobil??? Pokračoval dalej, ešte silnejším hlasom.

O spojoch, schizofrénii a jednej žúrke

Som unavený z autobusov, zlých spojov a zo života na dedine. Každodenne zažívať autobusové dobrodružstvá by som nikomu neodporúčal, postupne to urobí niečo s človekom, dalo by sa povedať, že sa zmení. Cesty sú totiž bohaté na pekné, veľké a hlboké jamy. Nie je však jama ako jama, poznám výstižné exempláre tých najlepších z najväčších, ktoré svoju mystickú krásu odhalia v daždivom období, vtedy ukážu výbornú schopnosť kamufláže a bum! Otrasie sa celý autobus, sivá huspenina v hlave sa poriadne roztancuje a človek sa začne obzerať vôkol seba, či mu náhodou nejaká tá oblička neušla von z trupu alebo či sa žalúdok neobrátil na zlú stranu. Niekto by povedal, že na príčine sú cesty, nie vozidlo. Čiastočne možno súhlasiť, lebo, ako všetci vieme, cesty sa opravujú raz za štyri roky (skôr len vtedy, ak sú mimoriadne voľby). V predvolebnom období sa nájdu v štátnej pokladnici i peniaze na opravu, aby sa občanom ľahšie cestovalo. Že sa nejaký politik objaví i na obrazovkách vysmiaty a s nožnicami v rukách, slávnostne rozstrihne červenú pásku, čím otvorí pár kilometrov rovnej cesty a iba tak mimochodom spomenie plány svojej politickej strany, je iste vedľajšie. 

Falošný priateľ

Každé ráno vystávam,

O slovenskom jazyku rozmýšľam.

Taký podobný,

Ale naozaj rozdielny. 

Slovak Horror Story (7)

„... budeme potrebovať armádu, ktorá bude bojovať. O život mojej ženy! Máme vôbec nejakú šancu proti nim?! Veď tie netvory predsa nemôžu zomrieť!“ panicky hovoril Hubert.

O istom pánovi

Na slovenskej dedine,

kde potôčik tečie,

v domčeku pri víne

sedí on. Kto? Viete?

Hlas z vody

V strede Európy, strední ľudia, zachytení o stred niečoho, čo ani najmenej nepoznajú, ale cítia až priveľa. Veslujú rytmicky, ako na povel. Vedľa nich pláva Mišo. Kŕč. Vznáša sa a masíruje si boľavé chodidlo. Topí sa. Silne, kŕčovite pláva, kým bolesť neprestane, neutíchne. Počuť iba jeden hlas. Hlas z vody.

Slovak Horror Story (6)

... okrem jedného malého netopiera, ktorý visel zo stropu. Keď sa Anna zobudila a začala kričať, netopier zletel na zem a premenil sa na muža. Mal dlhý nos, potkanie zuby, vypúlené oči s tmavými kruhmi okolo nich a neuveriteľne bielu kožu, výrazne kontrastujúcu s čiernym oblečením, ktoré mal na sebe.

Modré spektrum

Moje plné srdce hľadá teba,

Len tebe úplne verí.

Farbami celého neba

Žiadnej tvoja sa nepokorí. 

Zabudnutý?

Svoj príbeh som začal vetou: „Myslel si, že je zabudnutý.“ Všetci študenti v miestnosti sa na mňa prekvapene dívali. Okamžite som si takýmto vstupom získal ich pozornosť, najmä, ak som zvyčajne prednášal úplne inak. 

Slovak Horror Story (5)

Jeden starý sedliak pred týždňom povedal Anne, že hlboko v lese blízko Bojnického zámku žije človek známy ako expert na paranormálne javy. Volá sa Martin M. Rozhodla sa ísť k nemu a opýtať sa ho, čo má robiť. Anna mala strach z veľkých lesov, no vedela, že musí odhaliť tajomstvo Bojnického zámku.

Slovak Horror Story (4)

... a počula ženský krik. Vstala z postele a vyšla pred vchod zámku. No keď vyšla, výkriky prestali. Ale zrazu sa silno rozfúkal vietor, ktorý k nej prinášal čudné bubnovanie, akési tupé údery. Išla za zvukom, ktorý vychádzal z pivničných priestorov zámku.

Slovak Horror Story (3)

Miestni sa zámku možno vyhýbali, ale to neznamenalo, že zámok nemal svojich hostí. Také strašidelné zámky vždy priťahovali osobitných záujemcov. Turisti prichádzali a odchádzali, presvedčení o tom, že videli alebo počuli niečo nadprirodzené. Nikto nikdy nepodozrieval, že starý manželský pár Anna a Hubert, ktorí odkúpili zámok a premenili ho na Nadprirodzený hotel, stoja za čudnými zvukmi, hlasnými krokmi a ženskými výkrikmi šíriacimi sa v noci poschodiami.

Slovak Horror Story (2)

Niečo jej hovorilo, aby vstúpila do toho obydlia, a to aj urobila. Zuzana cítila strach a vedela, že nie je sama. Keď začula, ako niekto volá jej meno, rýchlo sa rozbehla cez les do zámku.

Slovak Horror Story (1)

Niekedy v 18. storočí

Z najvyššej veže Bojnického zámku sa ozval ženský výkrik. V tej istej chvíli zaburácal hrom. Zamračenú nočnú oblohu zaliala žiara svetla a v okne veže sa objavili siluety dvoch postáv. Krídla okien zurivo trepotali v silnom vetre. Pri ďalšom zaburácaní hromu sa opäť ozval výkrik, ženu niečo veľké a neľudské vytláčalo z okna. Bojovala o svoj život, s celou silou sa držala krídel okna, vedela však, že tento boj nemôže vyhrať. Takto ju na druhý deň našli, pod múrmi zámku, pokrútenú a celú zakrvavenú.