Hubert sa stával upírom, cítil ako sa v ňom vyvíja
potreba, aby ochutnal krv. Napriek tomu, ešte stále mal ľudský rozum a chcel sa
pomstiť Martinovi M. a začal ho hľadať v lese. Počul spev v nejakom čudnom
jazyku a náhle sa otočil v tom smere.
V prvej chvíli si ani neuvedomil, že je netopierom a
priletel o pár sekúnd na miesto, kde bolo tucet upírov a pred nimi Anna.
Niekto z tmy začal hovoriť: „Vitaj, milý priateľu,
konečne si jeden z nás.”
Bol to Martin M., ale vyzeral úplne inakšie, ako si ho
Hubert pamätal. V očiach mal farbu ako oheň a len on zo všetkých upírov bol
oblečený v bielom.
Začal sa obrad, upíri nad telom Anny hovorili v tom istom
čudnom jazyku, aký Hubert počul pred tým, ale teraz mu aj on rozumel. Z obradu
pochopil, že Martin M. je ich vodca, ktorého považujú aj za svojho boha.
Hovorili o jeho nesmrteľnosti a magickom kvete, ktorým bude vládnuť nad
ľudským svetom.
Nechápal, akú úlohu v tom hrá Anna. Aspoň keď mu nedali
dýku do rúk a povedali, aby pokropil magický kvet Anninou krvou. V tej
chvíli mu všetko preletelo hlavou. Pochopil, že Martin M. zabíjal ženy, pretože
potrebuje ich krv, aby žil večne.
Jeho myšlienky zastavil hlas Martina M.: „Priateľu, dnes
budeme spolu piť krv tvojej ženy, zajtra budeme spolu vládnuť nad ľuďmi.”
Aj keď Hubert silne cítil smäd, nemohol zabudnúť na
pomstu. V ňom prebiehal boj medzi človekom a upírom. V tom istom momente mu
napadli slová, ktoré mu povedal práve Martin M. o tom, ako zabiť upíra:
„Môžeš mu iba vytrhnúť tlčúce srdce.”
Pre Slovenskú kravatu napísal Albino Ribić.
Albino je v 3. roku bakalárskeho štúdia slovakistiky
na Univerzite v Záhrebe.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára