Sloboda prejavu alebo sloboda slova je možnosť hovoriť naše názory, všetko, čo si myslíme, bez obavy a strachu, že nás niekto zabije alebo potrestá. Ona charakterizuje demokratické krajiny, kde sa možno vyjadriť akýmkoľvek spôsobom chceme. Nikto nás neobmedzuje, ale hranice aj tak existujú. Môže sa používať iba v medziach slušnosti a pravdivosti, jednoduchšie povedané, nemali by sme povedať všetko, čo nám slina na jazyk donesie.
Toto je povinnosť, s ktorou sa nevedia všetci stotožniť. Zneužitie slobody prejavu je každým dňom častejšie, spoločnosť ju využíva nezodpovedne. Namiesto vzájomnej komunikácie a pomoci nechceme počuť pravdu, kritika je pre nás tabu a ľahšie je hádať sa než sa normálne rozprávať. V podstate sme slobodní hovoriť čokoľvek kedykoľvek, ale mali by sme si dávať pozor, o kom alebo o čom hovoríme.
Najdôležitejšiu úlohu teda majú novinári, ktorí by mali byť schopní rozlíšiť, o čom by sa verejnosť mala dozvedieť a o čom nie. Byť kvalitným novinárom dnes je extrémnym športom, lebo kvôli iba jednému článku môžu prísť svoj život. Taká práca vyžaduje odvahu, smelosť a talent. Vždy sa bránime slovami, že máme slobodu povedať všetko, ale čo keď nám niekto túto slobodu vezme? Keď niečie tajomstvá majú väčšiu cenu než niečí život?
Teda definícia slobody prejavu existuje na papieri, s ktorým si môžeme len zotrieť slzy z tváre alebo si z neho urobiť lietadielko a odletieť ním z takej krajiny. Nikto si nezaslúži smrť, bez ohľadu na to, čo urobil. Ale pravda vždy bude bolieť a vypláva na povrch, aj po toľkom úsilí utopiť ju. Nemali by sme sa báť, vždy budú ľudia, ktorí budú pripravení a odvážni urobiť správnu vec a exponovať jednotlivcov, ktorí si myslia, že sú nedotknuteľní. Nie sú, nikto nie je.
Pre Slovenskú kravatu napísala Sara Šabani.
Sara je v 3. roku bakalárskeho štúdia slovakistiky na Filozofickej fakulte Univerzity v Záhrebe.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára