Ana Milas: Z koronadenníka (20)

Pred tromi mesiacmi sa začal v Chorvátsku boj proti pandémii koronavírusu. Pomaly sa všetko začalo zatvárať. Školy, reštaurácie, obchody a mestská doprava prestali fungovať. V médiách som predtým sledovala správy o víruse v Číne a pozerala sa na apokalyptickú situáciu vo Wu-chane. Pamätám si, ako sa všetko rýchlo zmenilo v Chorvátsku, keď sa epidemiologická situácia zhoršila. Médiá začali serióznejšie sledovať túto tému, štát oznámil úplnú karanténu a odvtedy sa všetko zmenilo, náš spôsob života.

Tea Čanji: Z koronadenníka (19)

Začalo sa to dvadsiateho piateho februára, keď bola zverejnená informácia o prvom pacientovi s koronavírusom v Chorvátsku. Na začiatku som nepanikárila, pretože som si nemyslela, že to bude niečo veľké, ale mýlila som sa. Tak sa postupne začal nový spôsob života.

Katarina Matković: Z koronadenníka (18)

Je začiatok júna. Už niekoľko dní nie sú noví nakazení. Situácia v Chorvátsku je veľmi dobrá. Keď si spomenieme, ako sme žili pred dvomi mesiacmi v strachu kvôli vírusu, ktorý si podmanil celý svet, ale aj kvôli zemetraseniu, ktoré sa stalo v mojom meste Záhreb, po tom všetkom, sme sa nemohli dočkať na obdobie, ako je toto, bez nových pacientov, keď sa opatrenia postupne rušia.

Ana Kralj: Z koronadenníka (17)

Všetko sa začalo v januári 2020 správami o novom víruse z Číny, ktorý sa šíri veľmi rýchlo, zaťažuje zdravotné systémy a ohrozuje zdravie ľudí. Ľudia si mysleli, že nepríde do Európy. Potom vírus prišiel do Európy a v Taliansku nastal chaos. To prekvapilo všetkých a povzbudilo krajiny, aby prijali bezpečnostné opatrenia na ochranu ich ekonomík a ich občanov.

Monika Cecelja: Z koronadenníka (16)

Prvý potvrdený prípad koronavírusu v Chorvátsku bol hlásený dvadsiateho piateho februára, čo znamená, že odvtedy uplynuli tri mesiace. Myslím si, že si nikto nedokázal ani v ich najdivokejších snoch predstaviť, čo prinesú nasledujúce tri mesiace.

Ana Petrić: Z koronadenníka (15)

Dvadsiaty ôsmy máj. Chorvátsko je v priaznivej situácii, pokiaľ ide o šírenie koronavírusu. Vráťme sa však o mesiac-dva späť. Masová hystéria, strach, izolácia, karanténa. Ale začnime od začiatku.

Dora Berisha: Z koronadenníka (14)

Aj keď nami korona zatriasla po celom svete, myslím si, že teraz, po troch mesiacoch tohto vírusu, sa ľudia už zdráhajú o tom hovoriť a sledujú správy s menším a menším záujmom. Mnohí si myslia, že koronavírusu sa venovala príliš veľká pozornosť a že prílišná publicita tohto vírusu prispela k všeobecnej panike. Niektorí ľudia si myslia, že tento vírus sa bude vyskytovať každý rok, kým nevynájdeme očkovanie a že by sme mali byť aj naďalej opatrní.

Petra Košanski: Z koronadenníka (13)

Druhého marca sa začal letný semester. Môj rozvrh prednášok bol zlý a večer som nemala voľný čas kvôli prednáškam. Sotva som si zvykla na Záhreb a rozvrh, potom sa náhle objavil vírus.

Ozana Matoš: Z koronadenníka (12)

Všetko sa to začalo pred dvoma mesiacmi karanténou. Školy, kaviarne a reštaurácie zostali zatvorené, ale naďalej fungovali dôležité inštitúcie, ako sú nemocnice, obchody s potravinami a lekárne. Život, ktorý sme poznali, sa zastavil. Ulice, parky a ihriská zostali prázdne, pretože zhromažďovanie na verejnosti bolo zakázané.

Magdalena Mioković: Z koronadenníka (11)

Všetko sa začalo trinásteho marca – karanténou, ktorá trvá dodnes. Korona prišla do Chorvátska skôr, ale až od trinásteho sa začali rôzne obmedzenia a zákazy. Celý náš spôsob života sa iba za pár dní úplne zmenil. Väčšina z nás bola odsúdená tráviť celý deň doma. Mnoho ľudí prišlo o prácu, niektorí, ktorí boli tí šťastnejší, mali možnosť pracovať z domu. Všetko sa zatvorilo, všetko, čo nie je absolútne nevyhnutné pre život.

Filip Vukoja: Z koronadenníka (10)

Žijeme v podivnom, neznámom čase. Všetci po prvýkrát prežívame to, čo sa v súčasnosti deje. Aspoň dnes máme počas karantény veľa vecí, ktoré môžeme robiť doma. Máme internet, mobilné telefóny a televízory. Môžeme získať prístup k množstvu zaujímavého obsahu. Doslova sa nemôžeme nudiť tým, že sme doma celý deň na pár mesiacov. Ak nám chýbajú priatelia, môžeme im jednoducho zavolať cez videohovor.

Andrea Šubarić: Z koronadenníka (9)

Myslím si, že všetci sme potrebovali vziať si voľno. Mať malú prestávku na premýšľanie. Premýšľať o všetkých veciach, ktoré sme považovali za samozrejmé. Len sedieť a premýšľať.

Patricia Pleše: Z koronadenníka (8)

Je neuveriteľné, ako jeden vírus môže zmeniť svet. Svet, ako ho poznáme, v okamihu zmizol a náš každodenný život už nebol taký istý. Mestá boli zničené, ľudia sa stali paranoidnými a spanikárili a začali masívne nakupovať zásoby potravín, akoby prišla apokalypsa. Všetky malé veci, ktoré sme považovali za samozrejmé, ako napríklad pitie kávy počas prestávok medzi prednáškami, sa stali súčasťou našich túžob a snov. Deň, keď sa môj svet obrátil hore nohami, bol trinásty marec, piatok trinásteho.

Laura Labak: Z koronadenníka (7)

Keby som tento blogový príspevok napísala pred mesiacom, pravdepodobne by som opísala všetko inak. Na začiatku tejto pandémie, keď ešte neprišla do Európy, som jej nevenovala veľkú pozornosť. Všetko sa zdalo ďaleko, preto ma to neznepokojovalo. Keď však prišla do Chorvátska, všetko sa zmenilo.

Roza Medvešek: Z koronadenníka (6)

Všetci už poznáme príbeh vírusu, ktorý nás prinútil byť medzi štyrmi stenami – príbeh celosvetovej pandémie koronavírusu. Verím, že ste oboznámení so všetkými podrobnosťami o víruse a že už máte dosť počúvania, hovorenia a čítania iba o ňom. Pretože ja naozaj mám dosť korony! Ale na začiatku to však tak nebolo.

Adrijana Čačko: Z koronadenníka (5)

Pandémia koronavírusu je fenomén, v ktorom sa v tomto čase nachádzajú stovky tisíc ľudí a ktorí nikdy neverili, že sa im také niečo môže stať. Keby mi niekto povedal, že budem zavretá v karanténe kvôli niekomu, kto jedol nejaké netopiere na druhom konci sveta, povedala by som mu, že je blázon. Po prvé, už skutočnosť, že niekto konzumuje netopiere, je bláznivá a po druhé, že pre tie netopiere budem väčšinu času tráviť medzi štyrmi stenami. Ak nič iné, dozvedeli sme sa, že jednotlivec môže naozaj zmeniť svet.

Barbara Cvitkušić: Z koronadenníka (4)

Globálna pandémia, domáca izolácia a neočakávané zemetrasenie magnitúdy päť a pol. Myslíte si, že opisujem nejaký filmový scenár? Žiaľ, nie. Som si istá, že by som sa na taký film vôbec ani nepozerala a že by dostal mizerné hodnotenie od filmových kritikov. Nanešťastie, práve toto sa stalo realitou obyvateľov Záhrebu a jeho okolia pred tromi týždňami. Vtedy som nepociťovala, že táto situácia, v ktorej som sa náhodne našla, bola mojou súčasťou – že hrám hlavnú úlohu v nejakom filme a že nietko iný píše príbeh môjho života.

Marija Majhen: Z koronadenníka (3)

Aby som to zhrnula v krátkosti, ani svetová epidémia ma neprinúti upratať si svoj šatník. Pravda je, že túto súčasnú situáciu som najskôr nebrala vážne. Pozerala som sa na ňu z pohľadu privilegovanej osoby: „Ak ma to neovplyvňuje, nie je to môj problém.“ Ale vírus sa rýchlo rozšíril do celého sveta. Ak budem úprimná, ani teraz nemám paniku, no možno by som mala mať. Som človek, ktorý veľmi sleduje politiku vo svojej krajine i vo svete. No so všetkými tými konšpiračnými teóriami a aktuálnymi správami si nie som celkom istá, čo si mám myslieť.

Sara Majkić: Z koronadenníka (2)

Sloboda. Každý z nás vie, čo to je, ale prestali sme si ju vážiť. Necenili sme si čas, keď sme sa mohli voľne prechádzať po parku, dať si kávu v kaviarni, vidieť priateľov a rodinu. Mysleli sme si, že sa náš život skvalitňuje rozvojom priemyslu, tovární a globalizácie. Naozaj?

Sara Vincek: Z koronadenníka (1)

Ako prežiť dve katastrofy súčasne? Rovnako ako ďalší ľudia v Záhrebe a okolí, aj ja som si v nedeľu dvadsiateho druhého marca položila túto otázku. Hneď ráno sme sa všetci prebudili na zemetrasenie a všetci sme spanikárili a vyšli na ulice alebo dvory. V to ráno sme zažili dve katastrofy, ktoré si navzájom odporujú. Epidémia korony, ktorá nás núti zostať doma a zemetrasenie, ktoré nás donútilo opustiť domovy, pretože mnohé z nich boli úplne zničené.