Spomínam si, ako ku mne prišla kamarátka a povedala mi, o čom sa hovorí v správach. Jej rodičia sa veľmi obávali a povedali jej, aby sa zbalila a prišla domov. Moji rodičia mi nič nepovedali, myslela som si, že preháňa, ale začala som sa báť. Ako dni plynuli, zhoršilo sa to. Rozhodovala som sa, či pôjdem domov, alebo zostanem v Záhrebe, ale keď oznámili, že sa fakulta zatvára, rýchlo som si kúpila lístok.
Prvých pár týždňov bolo všetko intenzívne a ľudia boli paranoidní. Dom som neopustila, prísne som sa riadila pravidlami. Bála som sa, že asi aj ja mám vírus a možno nakazím svoju rodinu. Vďakabohu, nebola to pravda. Doma sme neustále informovaní o novinkách a situácii v Chorvátsku a vo svete. Nevedela som, ako dlho tá situácia bude trvať, veľmi ma to trápilo.
Postupom času sa profesori stále viac angažovali. Väčšinu prednášok mám teraz online a niektorí profesori posielajú úlohy alebo prednášky cez email. Úprimne povedané, bolo mi na vysokej škole lepšie. Bola som tu celý deň, ale neboli sme zasypaní úlohami. Cítim sa ešte viac vystresovaná ako obvykle. Je to veľmi zvláštny pocit byť doma a chodiť na vysokú školu každý deň online. Inak, keď som doma, tak len na sviatky, takže väčšinou odpočívam. A teraz som doma a musím robiť viac ako predtým.
Situácia sa za posledný týždeň, ak nie viac, upokojila. Počet infikovaných ľudí neprekročil štyridsať. V mojom meste sa ľudia prechádzajú, jazdia na bicykloch alebo kolieskových korčuliach, behajú v parku alebo sedia na lavičkách. V mojom meste nebol ohlásený ani jeden prípad, takže ľudia sú celkom uvoľnení. Aj ja. Prišlo teplejšie počasie, takže som rada, že môžem ísť von, hoci nie často, pretože nemám čas. Necítim sa viac nervózna alebo paranoidná.
Úrady sa tiež rozhodli znížiť preventívne opatrenia ako väčšina európskych krajín. Obchody sa budú otvárať pomaly, aj terasy kaviarní, deti na prvom stupni základných škôl budú chodiť do škôl. Úprimne povedané, nevidím v tom logiku, v triede bude údajne maximálne desať deti a iba pre deti, ktorých rodičia musia pracovať. V malých dedinách to môže fungovať, neviem ale, ako to bude v Záhrebe. Pokiaľ ide o vysoké školy, povedali, že zavedú výučbu cvičení iba na vysokých školách, kde sa študuje medicína. S týmto rozhodnutím nie som tiež spokojná, pretože študenti z celej krajiny budú cestovať len kvôli cvičeniam a všetko ostatné, aj skúšky, budú online.
Myslím si, že celá táto situácia potrvá do augusta. Som rada, že sa stále upokojuje. Ľudia sú tiež uvoľnenejší a dúfajú, že sa to rýchlejšie skončí, ako sa predtým uvádzalo. Neviem, či budeme mocť ísť na dovolenku, ale aspoň sa už môžeme dostať z domu.
Pre Slovenskú kravatu napísala Laura Labak.
Laura je v 2. roku bakalárskeho štúdia slovakistiky na Filozofickej fakulte Univerzity v Záhrebe.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára