9. apríla 2024

Ivan Bauer: Slovensko v Európe – Európa na Slovensku

Od vzniku Európskej únie je snom každej malej európskej krajiny stať sa jej členom, vrátane Slovenska. Slovensko dostalo túto šancu pred dvoma desaťročiami a stalo sa súčasťou európskeho spoločenstva ako plnoprávny člen. Byť obyvateľom Európy znamená veľa pre chorvátskeho študenta, ktorý sa trochu neskôr stal aj občanom Únie, a ktorý sám zažil rôzne zmeny vo svojej krajine. Niektoré horšie, niektoré lepšie. V tejto eseji by som chcel vyjadriť svoj názor na to, čo presne znamená byť Európanom, čiže čo pre mňa znamená byť občanom Európskej únie a porovnať situáciu so Slovenskom, respektíve vnímať Slovensko v tomto smere s Chorvátskom.

Keď chceme charakterizovať Európu ako takú, alebo keď chceme uviesť príklad, ako vyzerá Európa, prvá asociácia, ktorá sa mnohým ľuďom mimo Európy naskytne, je veľká krajina ako Francúzsko; jeho kultúra, jedlo, architektúra, móda a podobne. Možno si pomyslia aj na Nemecko ako na jednu z najprogresívnejších krajín Európy a sveta; jeho automobilový priemysel, jeho nočný život, kultúru a mentalitu. Verím, že veľa ľudí si predstaví aj Holandsko či Belgicko ako typické krajiny Európy. Taliansko a jeho očarujúca starobylá architektúra, vynikajúca kuchyňa a dnes jedna z najnavštevovanejších krajín sveta. Nezabúdajme ani na Grécko ako kolísku civilizácie; jeho nádherné pobrežie a históriu. Španielsko, Portugalsko, Luxembursko a tak ďalej. Tieto krajiny sú, podľa mňa, prvé v mysliach mnohých ľudí, ktorí nie sú Európania, vymenujú ich, aby charakterizovali Európu. Všetky majú niečo spoločné: že sú to všetky západné krajiny.

Málokto spomenie inú európsku krajinu ako Bosnu a Hercegovinu, Chorvátsko, Moldavsko, Bielorusko či Slovensko. Ale aspoň to tak bývalo. Spomenul som to preto, lebo ja ako Chorvát nemám pocit, že sme na takej úrovni ako väčšina už spomínaných krajín. Pod termínom „západná krajina“ sa rozumejú tie krajiny, ktoré majú vysokú životnú úroveň a zvyčajne dodržiavajú západné hodnoty, ako sú sloboda, ľudské práva a individualizmus. To je ľahko vidieť aj cez celú históriu a to zahŕňa nielen európske krajiny, ale aj krajiny Severnej Ameriky a Austrálie. V priebehu rokov to zvyšok sveta videl a cítil. Rozdiel medzi, povedzme, Francúzskom a Slovenskom je v tom, že Francúzsko je naozaj západná krajina a na tom sa zhoduje obrovská väčšina ľudí žijúcich v tej krajine, kým krajiny ako Slovensko, Chorvátsko, Srbsko či dokonca Maďarsko, podľa mňa sa chcú im len priblížiť. Chápem, že možno väčšina ľudí z týchto krajín naozaj sú proeurópski, respektíve prozápadní, ale keď štát riadia tí, čo veľa sľubujú a svoje sľuby neplnia, tak vznikajú problémy ako korupcia.

Skorumpovaní politici a tí, ktorí o sebe tvrdia, že sú proeurópski a chcú len získať peniaze z rôznych európskych projektov alebo fondov a na tom sa obohatiť, sú jedným z najväčších problémov krajín, ktoré ešte úplne nevyjadrili svoje európanstvo a ak to vôbec chcú. Neviem, či je to vplyvom Východu, lebo nie som odborník v tejto oblasti, ale nejako sa zdá, že krajiny, ktoré sú geograficky východnejšie, majú oveľa vyššiu mieru korupcie ako západné krajiny. Mnohí nechápu, že kradnutie peňazí z európskych fondov (a iné formy korupcie) „do Európy“ nevedie, ale krajinu od nej vzďaľuje, nech je akokoľvek geograficky západná. To vedie k otázke bezpečia v krajine, ale nielen k tomu, ale aj k pocitu napredovania krajiny v oblasti podnikania a bežného života, vedie to aj k otázke slobody, vzdelania, bezpečnej budúcnosti a tak ďalej. Dnes to cítim na vlastnej koži vo vlastnej krajine, a takto vnímam situáciu aj na Slovensku, ale verím, že so správnym hlasom a správnymi opatreniami, čestnými a dôveryhodnými politikmi sa situácia môže v najbližších rokoch výrazne zlepšiť a neskôr sa tak nazvať skutočným európskym štátom, aby sa ľudia cítili nielen ako obyvatelia štátu, ale aj ako rovnocenní obyvatelia Európy.

Za zmienku stojí aj to, ako krajiny, ktoré ešte nedosiahli túto úroveň „európanstva“, poskytli Európe pozitívne veci, ako sú pracovné príležitosti na území Európskej únie, voľný pohyb a spoznávanie krás krajiny, vzdelávanie a mobilita študentov. Niečo také by som si spájal so Slovenskom. Slovensko je, podľa mňa, jednou z tých krajín, ktoré sa snažia poskytnúť študentom kvalitnú mobilitu a poskytnúť im adekvátne vzdelanie.

Byť Európanom neznamená len cítiť sa ako Chorvát, Srb, Nemec, Francúz alebo Slovák. Byť Európanom pre mňa znamená cítiť sa v cudzej krajine ako doma, cítiť sa bezpečne a cítiť sa vítaný. Ak sa Európan cíti ako cudzinec v cudzej európskej krajine alebo dokonca vo svojej vlastnej, vedie to k pocitom neistoty a nepohodlia. A to podľa mňa neznamená byť rovnocenným obyvateľom Európy, respektíve Európskej únie. Verím, že mnohí ľudia v krajinách, ktoré ešte nedosiahli úroveň „európanstva“, sa snažia ukázať, ako veľmi môžu byť hodní iných západných krajín, ale ak im to politika nedovolí, páchajú korupciu a je zrejmé, že krajina nenapreduje v žiadnom odvetví tak, ako sa pôvodne zamýšľalo alebo ako to bolo sľúbené. Ako hovorí motto Európskej únie – „Zjednotení v rozmanitosti“ – pre mňa presne znamená cítiť sa bezpečne a byť vítaný na akomkoľvek území Európy. To, podľa mňa, naznačuje aj garanciu bezpečnej budúcnosti v oblasti práce, vzdelávania, zakladania rodiny, aby sa človek necítil vylúčený.

Tento text získal 1. miesto v súťaži Slovensko v Európe – Európa na Slovensku.

Ivan je v 3. roku bakalárskeho programu slovakistiky na Filozofickej fakulte Univerzity v Záhrebe.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára