11. mája 2020

Filip Vukoja: Z koronadenníka (10)

Žijeme v podivnom, neznámom čase. Všetci po prvýkrát prežívame to, čo sa v súčasnosti deje. Aspoň dnes máme počas karantény veľa vecí, ktoré môžeme robiť doma. Máme internet, mobilné telefóny a televízory. Môžeme získať prístup k množstvu zaujímavého obsahu. Doslova sa nemôžeme nudiť tým, že sme doma celý deň na pár mesiacov. Ak nám chýbajú priatelia, môžeme im jednoducho zavolať cez videohovor.

V Chorvátsku sa situácia každý deň zlepšuje v súvislosti s koronavírusom. Opatrenia sa uvoľňujú každý týždeň. Všetko sa pomaly vracia do normálu. Naozaj sa mi to páči, pretože teraz sa vidím naživo s priateľmi. Teraz môžeme ísť do kaviarní, aj keď to momentálne neplánujem. Školy pre prvé štyri ročníky, kiná a divadlá sa otvoria čoskoro.

Rozhodlo sa, že v tomto semestri sa na našej fakulte nebudú konať už žiadne živé prednášky, o skúškach sa zatiaľ nerozhodlo. Radšej mám prednášky online, pretože nemusím cestovať hodinu na vysokú školu. Ale nepáči sa mi to, že teraz musíme robiť viac práce sami. Nemôžem sa dočkať, až príde leto, keď už nebudú prednášky, aby som mohol ísť k moru.

Počas karantény som pozrel veľa filmov a seriálov. Hral som videohry ako The Sims 4 a Fortnite. Páčilo sa mi mať viac voľného času na podobné veci. Počas karantény som mal trochu depresiu, pretože mi chýbali priatelia. Prvých pár týždňov bolo pre mňa najťažších. Teraz je to pre mňa jednoduchšie, pretože na tento spôsob života som si už zvykol. Ale stále sa nemôžem dočkať, až sa normálny život vráti k tomu, čo bolo pred pár mesiacmi. Bohužiaľ, to bude pravdepodobne o rok alebo o dva roky. Ale všetci sme v tom spolu a musíme vydržať, aby sme túto situáciu prekonali. Dúfam, že čoskoro nájdu vakcínu.

Nesledujem najnovšie informácie, koľko nových ľudí je každý deň nakazených v Chorvátsku. Niekedy ma môže trochu rozhnevať, keď vidím niektorých ľudí, ktorí nedodržiavajú všetky pravidlá, takže ani nechcem chodiť medzi nich. Nie je ťažké riadiť sa týmito pravidlami, ale ľudia nie sú zvyknutí držať si odstup. Preto sa obávam, že sa to neskončí tak rýchlo. Budú musieť znova zaviesť opatrenia, ktoré trvali donedávna. Niekedy si myslím, že by bolo najlepšie, keby som bol na začiatku nakazený, takže teraz by som sa s tým nemusel vôbec trápiť. Ale nakoniec dúfam, že sa nikdy nenakazím. Najviac sa bojím o svoju sestru, ktorá má astmu. Neviem, ako by sa z toho dostala. A niekedy sa bojím aj o seba, pretože fajčím.

Myslím, že sa to teraz trochu upokojí, ale na jeseň sa to ešte zhorší.  Dúfam, že nakoniec bude všetko v poriadku a že to nebude trvať príliš dlho. Dúfam tiež, že na vírus prestane umierať tak veľa ľudí. To je veľmi smutné.

Pre Slovenskú kravatu napísal Filip Vukoja.

Filip je v 2. roku bakalárskeho štúdia slovakistiky na Filozofickej fakulte Univerzity v Záhrebe.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára