Druhého marca sa začal letný semester. Môj rozvrh prednášok bol zlý a večer som nemala voľný čas kvôli prednáškam. Sotva som si zvykla na Záhreb a rozvrh, potom sa náhle objavil vírus.
Spomínam si, ako moja kamarátka prišla na vysokú školu v posledný deň, keď sme mali prednášky, v rukaviciach a nahnevane hovorila, že chcela, aby sa všetky školy zatvorili, pretože sa bála infekcie. Bolo to pre mňa vtipné, ale v ten istý deň bolo uverejnené oznámenie, že školy budú zatvorené. Situácia sa v krátkom čase zmenila a stala sa vážnou. Myslela som si, že sa ľudia budú riadiť opatreniami stanovenými štátom a že sa infekcia prestane šíriť, pretože v tom čase už bolo veľa nakazených ľudí, ale nebolo to tak. Neskôr zatvorili hranice a obchody mali kratšie otváracie hodiny. Počet infikovaných vzrástol, choroba sa rozšírila po celej Európe.
Strávila som tieto dni doma a začali sa online kurzy. Spočiatku to všetko vyzeralo skvele. V marci, aj keď som mala prednášky, som mala veľa voľného času, takže som si pozrela filmy, ktoré som nejaký čas plánovala vidieť. Chcela som si tiež prečítať zaujímavé knihy, ale zmena nastala v štvrtom mesiaci. Nákaza sa pomaly začala znižovať a počasie sa zlepšovalo. Bohužiaľ, dostali sme veľa domácich úloh. Ale napriek domácim úlohám som trávila čas v záhrade a niekedy som išla na prechádzku so sestrou. Keď som sa nudila, cvičila som alebo piekla koláče a varila. Pozerala som sa na televíziu každý deň až neskoro do noci.
Začala som viac pomáhať mame v domácnosti, na čo si zvykla. Ale v poslednej dobe jej nemôžem pomôcť, lebo mám iné povinnosti, takže sa na mňa niekedy nahnevá. Mala by som sa začať učiť, lebo sa blížia termíny skúšok, ktoré budú tiež online, lebo iná možnosť momentálne nie je. Mám pocit, že som zlenivela, odkedy som doma. Aj keď milujem byť doma, myslím si, že by bolo lepšie, keby situácia bola iná. Ale nemôžem robiť nič a budem sa musieť prinútiť začať sa učiť.
Nesledujem správy, takže neviem presný počet infikovaných ľudí za deň, ale viem, že sa situácia upokojuje. Otvárajú sa detské ihriská a parky, môžeme sa stretávať s priateľmi, ísť na kávu a pre žiakov základných škôl sa začne vyučovanie. Nemôžem opísať, ako sa teším na deň, keď sa všetko vráti do normálu.
Aj keď je choroba nebezpečná, myslím si, že ľudia na začiatku šírenia spôsobili príliš veľa paniky a zbytočne sa navzájom strašili. Tiež tu bolo veľa obetí, ale väčšinou to boli ľudia nad 60 rokov. Najviac ma trápilo, keď ľudia v panike nakupovali veľké množstvo vecí, ktoré v mnohých štátoch chýbali celé týždne. Myslím si ale, že by ľudia by teraz nemali príliš zľahčovať situáciu, pretože možnosť infekcie je stále dosť vysoká. Všade boli tiež umiestnené plagáty, ktoré vysvetľovali, ako si správne umývať ruky. Obťažuje ma, že umývanie rúk, ktoré je záležitosťou bežnej osobnej hygieny, získalo na význame po infekcii. Niektorí ľudia si konečne začali umývať ruky až po opatreniach, ale to je už iná téma.
Som šťastná, že nákaza ustupuje. Stále nie je ale isté, kedy sa to všetko skončí. Niektorí si myslia, že to bude v auguste, iní v septembri. Ale aj keď som šťastná, som tiež smutná, lebo som mala naplánované letné prázdniny. Stále si hovorím, že na tom nezáleží. Predo mnou je, dúfam, stále veľa krajších a lepších letných prázdnin.
Pre Slovenskú kravatu napísala Petra Košanski.
Petra je v 2. roku bakalárskeho štúdia slovakistiky na Filozofickej fakulte Univerzity v Záhrebe.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára