1. júna 2020

Ana Kralj: Z koronadenníka (17)

Všetko sa začalo v januári 2020 správami o novom víruse z Číny, ktorý sa šíri veľmi rýchlo, zaťažuje zdravotné systémy a ohrozuje zdravie ľudí. Ľudia si mysleli, že nepríde do Európy. Potom vírus prišiel do Európy a v Taliansku nastal chaos. To prekvapilo všetkých a povzbudilo krajiny, aby prijali bezpečnostné opatrenia na ochranu ich ekonomík a ich občanov.

V Chorvátsku sme mali dosť prísnych opatrení na spomalenie rýchleho šírenia vírusu, a preto máme teraz veľmi dobrú situáciu. Je veľmi zlé, že niektorí ľudia počas tejto pandémie začali veriť v rôzne konšpiračné teórie, kvôli ktorým z dôvodu sebectva a nevzdelanosti ohrozili životy iných ľudí. Jedným z hlavných nebezpečenstiev v súčasnosti je názor, že epidémia v Chorvátsku sa skončila a že sa môžeme správať rovnako ako predtým.

Niektorí ľudia hovorili, že všetko, čo sa stalo vo svete, ale aj v Chorvátsku, vyzeralo ako koniec sveta. Chápem, prečo si to mysleli. V Chorvátsku bola táto choroba i zemetrasenie, požiare, sneženie v marci (čo nie je naozaj neobvyklé, pretože sa to stalo aj v predchádzajúcich rokoch), zamorenie potkanmi, vo svete zamorenie kobylkami, tiež požiare, rôzne nepokoje a tak ďalej.

Myslím si, že sme sa doteraz všetci mohli naučiť, čo je koronavírus a aký vplyv má na ľudský organizmus. Mohli sme sa naučiť, ako sa správať v novej realite. Bohužiaľ, niektorí ľudia ešte nechápu, že sa nemôžeme vrátiť do času, ako to bolo pred koronou.

Korona nás prinútila spomaliť a premýšľať o tom, ako žijeme a čo musíme zmeniť. Príroda sa nás snaží naučiť, že sa musíme zmeniť, ak chceme šťastne žiť na tejto planéte a závisí od nás, či sa zmeníme. Vedci už varujú, že v dôsledku zničenia Amazonského pralesa môže dôjsť k novej pandémii, ktorá by mohla byť horšia ako korona. Bohužiaľ, nemôžem urobiť nič pre to, aby som zmenila svet k lepšiemu. Môžem byť iba príkladnou občiankou a starať sa o svoj spôsob života.

Takže teraz, keď som stále doma, kvôli online prednáškam, venujem väčšiu pozornosť svojím zlozvykom, ktoré mám teraz možnosť zmeniť. Venujem tiež väčšiu pozornosť duševnému zdraviu.

Hoci pre mňa nebolo ťažké byť v izolácii, bolo pre mňa ťažké, že moja rodina bola v ohrození, lebo sú väčšinou v rizikovej skupine a moja matka musela pracovať, pretože je lekárkou. Nebolo problémom, že musela pracovať, ale že nemala dostatok ochranného vybavenia a niektorí pacienti boli nezodpovední.

Hoci online prednášky boli na začiatku skvelé a pomohli mi zamerať sa na niečo iné a nie na všetky zlé veci, ktoré sa dejú vo svete, teraz sa nemôžem dočkať, keď sa skončia. Už neviem, ktorý je deň, či by som si mala oddýchnuť, lebo sa iba učím, čítam knihy do školy, píšem domáce úlohy a upratujem dom. Preto teraz, keď je situácia s koronou lepšia, chodím každý víkend na prechádzky, aby som sa neustále nepozerala na nejaký druh monitora.

Vidím, že všetci majú dosť všetkého, ale je to pre nás dobrá lekcia, že je čas naučiť sa mať empatiu voči ostatným a chrániť prírodu, lebo ak nič nezmeníme, zničíme jediné miesto, ktoré máme na život.

Pre Slovenskú kravatu napísala Ana Kralj.

Ana je v 3. roku bakárskeho programu slovakistiky na Filozofickej fakulte Univerzity v Záhrebe.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára