Peter nemohol zostať dlho v minulosti. Stíchol a padol na zem. Slzy mu
začali tiecť, ani Hana nezostala ticho.
„No a čo sa stalo ďalej? Povedzte nám, Peter, povedzte! Myslíte si, že
budeme zhovievaví, ak začnete dramatizovať? Musíte nám vysvetliť všetko do
detailu!“ povedala Hana.
„Áno, Peter, kto mlčí, ten svedčí!“
Peter sa neupokojil: „Ale ja neviem nič! Ale pamätam si, keď mi jedenkrát
povedal, že bol veľmi zamilovaný. Ale musím o tom mlčať. Martin je citlivý. To
bola obrovská tragédia,“ povedal Peter dramatickým tónom.
Hane začal ísť na nervy: „Áno, Peter, kde bolo, tam bolo, bolo
dievčatko. Branislav, myslíš si to, čo ja? Pán Peter si z nás robí srandu.“
„Hana, celý ten príbeh je trochu vtipný. Pán Peter, prosím vás,
povedzte nám, čo Saša urobila s tým nožom? Pripravovala obed, zabila Martina,
čo?“ opýtal sa Branislav.
Peter sa znovu vrátil do minulosti: „Vzduch v izbe bol horúci a suchý. V
kuchyni bol neporiadok, našiel som svoju Sašu, pamätam si na slzy.“
„A kde bol Martin?“ Hana bola netrpezlivá.
„Čakajte, čakajte! Myšlienky sa mi prechádzajú po hlave ako hmyz v
lese. Potrebujem sa sústrediť, aby som vám mohol niečo povedať. Áno, áno, bolo
horúco, neznesiteľne, Saša mala nôž a Martin, Martin bol...“ Peter chcel niečo
dôležité povedať, ale upadol do bezvedomia.
„Ó, ježiško, Braňo, musíme ho vziať do nemocnice!“
Hana a Branislav sa ponáhľali do najbližšej nemocnice.
Napísali správu, že je Peter v Nemocnici svätého Martina. Čakali,
chceli odísť, ale v tej chvíli prišla jedna znepokojená dáma a hľadala Petra.
... to be continued...
Túto kapitolu napísala Mirjam Lučić, študentka tretieho roka bakalárskeho štúdia slovakistiky na Univerzite v Záhrebe.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára