Keď traja dobrodruhovia vyšli
z garáže, uvedomili si, že nikto z nich nehovorí po chorvátsky, s výnimkou Ceruzka,
ktorý ich naučil niekoľko slov, lebo jeden mesiac četoval na internete s
plniacim perom z Jasky. Preto Myckulaash pomocou digitálneho myslenia im do
mozgov nainštaloval záhrebský dialekt, aby sa lepšie prispôsobili prostrediu.
 |
| Armáda klonov |
A potom Myckulaash riekol: „Súhlasím
s tým, úplne zvláštne, ale páčia sa mi ich električky. Majú peknú modrú farbu a
sú veľmi rýchle. Viete, že v roku 18...
„Čo sa s vami stalo? Ste
normálni?! Máme menej ako dve hodiny, aby
sme prišli do Tomislavca a vy sa rozprávate o histórii električiek?!“ zakričal
Myro. „Prichádza k nám električka číslo štyri, s ktorou sa dostaneme do
požadovaného cieľa. Poďme!“
Vstúpili poslednými dverami do
električky a posadili sa k babičke s taškou plnou prázdnych fliaš. Za vyše pol
hodinu sa dostali na stanicu vedľa hotela Sheraton, kde vystúpili, aby mohli
nájsť miesto, z ktorého budú dobre vidieť stretnutie Martina M. a tajomného
mladého muža.
Rozhodli sa vyliezť na budovu
hlavnej železničnej stanice. Ceruzko mal so sebou iGadget X3000, ktorý ich
urobil neviditeľnými. O pätnásť hodín prišli zlý doktor a mladý muž. V tej
chvíli si Myckoolaash uvedomil, že tento mladík je mladý Martin M!
„Nemôže to byť pravda! Doktor
chce armádu klonov, ktorí vyzerajú ako dvadsaťdvaroční majstri v aikide. Vďaka
novým technológiám a starovekej japonskej technike bude nezastaviteľný!“ Myckulaash
zostal šokovaný.
V tej chvíli ich zbadal
Martin M. a rozbehol sa smerom k starej lokomotíve, kde bol stroj času. Za ním sa
ponáhľal jeho charakter z mladosti. Myro, Myckulaash a Ceruzko ich museli
predbehnúť za každú cenu, preto použili jetpack. Bolo to veľmi dramatické, mali
len niekoľko sekúnd. Keď mladší Martin vstúpil do časového otvoru, nohu mu
chytil Myro a spoločne odišli do roku 2222. Naši hrdinovia pristáli na okraji
fjordu v Nórsku, zatiaľ čo darebáci spadli do stodoly starého advokáta
Ostberga.
„Ajuj, som príliš starý na
toto, môj chrbát ma bolí hrozne,“ povedal Myro.
„Teraz by si určite chcel
byť kyborgom. My máme telá vyrobené z uhlíkových vláken!“ riekol Myckulaash.
„Počkaj, vidíš niekde
Ceruzka? Kde zmizol? Ceruzkooo, ceruzkooo!“ zakričali, ale nikto nereagoval.
Pre Slovenskú kravatu
napísal Bernard Beneš.
Bernard Beneš je v treťom
roku bakalárskeho štúdia slovakistiky na Univerzite v Záhrebe.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára