Je rok 3256. Vojnu s mimozemšťanmi prežili len pätnásti ľudia – Slováci z Vlkolínca. Zvyšok obyvateľov planéty Zem zahynul, pretože nebol imúnny voči vírusu, ktorí vytvorilo ľudstvo proti nepriateľskej civilizácii. A prečo tí pätnásti Slováci prežili? Mali starodávny tradičný recept na bryndzu a tá ich ochránila pred vírusom. Ale zlý doktor Martin M. z Martina im recept ukradol, lebo chce, aby poslední ľudia na Zemi zomreli a on jediný vládol celej planéte so svojimi klonmi. Utiekol na stroji času do minulosti, aby sa skryl pred kyborgom Myckulaashom Yaanosheeckom, ktorý sa rozhodol, že ten recept musí získať späť, ináč ľudstvo definitívne vymrie.
 |
| Zlý doktor Martin M. z Martina |
„Doktor utiekol s tým receptom!” povedal kyborg Myckulaash mutantovi Myrovi Shtoorovi.
„Musíme ho hneď nájsť! Životy jediných ľudí na celej planéte závisia od toho! Musíme zachrániť ľudstvo!“ Myro už začal panikáriť.
„Určite. Ale ako ho nájdeme?“ opýtal sa ho Myckulaash. “Môže byť kdekoľvek na tomto svete!”
„Dostal som nápad! Najrýchlejšie ho nájdeme, keď sa s ním lepšie zoznámime! Poďme do jeho vily,” odpovedal Myro a hneď sa teleportovali, lebo už nechceli stratiť ani minútu.
Keď tam prišli, uvideli, že všetko bolo rozhádzané a uvedomili si, že doktor odišiel veľmi rýchle. Hodiny hľadali niečo, čo by im naznačilo, kde sa doktor nachádza, ale nič nenašli a už sa chceli vzdať, no potom Myro konečne našiel niečo v kozube – veľký obhorený zošit.
„Myckulaash, myslím si, že som niečo konečne našiel! Poď sem!” zavolal ho Myro. Keď ten zošit prelistovali, uvedomili si, že je to vlastne doktorov diár, ale bol, bohužiaľ, príliš zničený a nemohli si prečítať, čo v ňom bolo zapísané. Jediné, čo sa im podarilo rozoznať, boli nejaké fragmenty na obhorených stránkach: krištáľ, 2015, jaskyňa.
„Čo toto znamená? Možno... možno doktor odbehol do roku 2015!“
„Možno, ale... čo s tým majú krištále a jaskyne? Nijako to spolu nesúvisí, nedáva to zmysel... Hej, ale doktor mal asistenta – ceruzku s umelou inteligenciou! On určite vie, kam doktor odbehol.”
„Ale nemyslíš si, že by ho doktor zobral so sebou? Ceruzko vie priveľa o doktorovi a jeho plánoch, mohol by ho ohroziť, keby niekomu niečo povedal.“
„Áno, ale vidíš, že nemal čas na nič a mohlo sa stať, že naňho zabudol, keď sa tak ponáhľal. Poďme všetko ešte raz prehľadať.“
„Môžeme naňho aj skúsiť zavolať! Ceruzko!” vykríkol Myckulaash. „Ceruzko, si tu?”
Najprv sa nič nedialo, ale potom počuli tlmený zvuk, ktorý prichádzal z chodby. Keď sa priblížili, uvedomili si, že ten zvuk prichádza z doktorovho kabáta a že Ceruzko v ňom zostal.
„Ceruzko, hľadáme doktora Martina. Vieš, kde je?“
„Nepoviem vám nič,” odpovedal Ceruzko, „som verný iba doktorovi!”
„Ale nevidíš, čo urobil? Ukradol starý recept na bryndzu, bez ktorého tí, ktorí prežili, zomrú! Nevidíš, že je zlý a že chce iba vládnuť svetu?“
„Ako som mohol byť taký slepý! Povedal mi, že odbehne do minulosti, aby zachránil ľudstvo a ja som mu uveril!” povedal Ceruzko a zaplakal. „Všetko vám poviem! Doktor sa dozvedel, že v Tatrách existuje skrytá jaskyňa s krištáľmi, cez ktoré je možné cestovať v čase. Neviem prečo, ale rozhodol sa odísť do roku 2015. Musíme hneď odísť, zoberte ma so sebou!”
Myckulaash, Myro a Ceruzko sa hneď teleportovali do Tatier a do jaskyne, kde uvideli tisíce trblietajúcich sa krištáľov, v ktorých videli najdôležitejšie momenty histórie, v jednom objavenie ohňa, v druhom prvý let lietadlom... no ani jeden nesvietil tak jasne ako ten posledný. V ňom uvideli neznámeho chlapca, ako sedí na tráve a učí sa. Nevedeli, prečo presne ten krištáľ najviac svietil, keďže neukazoval dôležitý moment histórie.
„Pozrite! Tam vzadu je doktor!” vykríkol Ceruzko, všetci sa chytili krištáľa a zmizli.
Pre Slovensku kravatu napísala Izabela Filipović.
Izabela Filipović je v treťom roku bakalárskeho štúdia slovakistiky na Univerzite v Záhrebe.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára