Anamarija Šepić: Objať zimu

Pre mňa momenty cestovania majú zvláštnu krásu - dám si vtedy slúchadlá na hlavu a relaxujem. Verím, že veľa ľudí to robí rovnako. Ale, bohužiaľ, niekedy namiesto mojej unavenej hlavy, na odpočinok ide batéria môjho mobilu. To ma núti všímať si všetko, čo sa deje v električke alebo vo vlaku.

Anamarija Šepić

Tak to bolo aj včera, keď som sedela v električke, počúvala som slečny, ktoré sa hlasno rozprávali a okrem iného, vyjadrovali nespokojnosť s aktuálnym počasím. Jednu z nich veľmi trápilo, že musela vždy niesť dáždnik, šál a čiapku a bola presvedčená, že kvôli tomuto zimnému počasiu má zlú náladu. Druha súhlasila a pridala zopár ďalších poznámok. Asi desať minút  sa o tom rozprávali a rozhovor čoskoro skončil. Možno skončil pre nich, ale nie pre mňa. Ich myšlienky ma motivovali, aby som napísala pár slov o tom, ako ľudia často zle reagujú v rôznych životných situáciách.

Keď je niečo také ako je a nemôže sa urobiť nič, aby sa to zmenilo, prečo by sme sa mali hnevať? Len jeden z príkladov je práve spomínaná zima. Len niektorí chápu, aká krásna zima môže byť, keď v nej nájdeme radosť. Presne to je moja téma, poukázať na malé veci, na ktoré sa teším v zime.

Napríklad v decembri každé väčšie mesto pripravuje všetko, aby na uliciach bola vianočná atmosféra. Nájdeme tam stánky s občerstvením, v ktorých si, okrem teplých nápojov ako čaj a horúca čokoláda, môžete dať dve deci vareného vína alebo punču. Ak ste hladní, môžete sa tešiť na široký výber sladkostí, určite sú nevyhnutne fritule a palacinky. Každý z tých stánkov na občerstvenie má na sebe farebné svetlá a často môžeme vidieť, že sa ľudia fotia v blízkosti tých svetiel. Myslím si, že je to pekné, keď ludia niečo také obyčajné považujú za krásne a nezvyčajné.

To, čo ma, okrem toho všetkého jedla, pitia a fotografovania, aj viac očaruje, sú vône a zvuky. Keď pouliční muzikanti začnú hrať nejakú vianočnú pieseň a vo vzduchu sa šíri vôňa sladkých palaciniek, u človeka sa vytvorí neoceniteľný pocit. Ale nie sú to len vôňa a zvuky, to čo nás nevedome teší, je aj teplota. Ona je taká banálna vec, ale je to tiež aj bezprostredná cestička k šťastiu v momentoch, keď sme celý deň vonku a potom prídeme do teplého domova a zohrejeme sa. Nemusím ani opísať, aký skvelý pocit je, keď si zahalíme krk veľkým, našuchoreným šálom a necítime zimu, pretože sme zababušení a je nám pohodlne.

To sú len niektoré z mnohých príkladov a nechcem písať viac, pretože každý z nás musí to sám zažiť. Dúfam, že sa každý z vás, kto nemá rád zimu, naučí meniť názory a mať radosť v každej okolnosti. Zima vždy bude tu, vždy bude chladno a je nakoniec na vás, či ju chcete objať!

Pre Slovenskú kravatu napísala Anamarija Šepić.

Anamarija Šepić je v treťom roku bakalárskeho štúdia slovakistiky na Univerzite v Záhrebe.