16. mája 2015

Bryndzová misia (6)

Prešli tri hodiny. „Som sám, úplne sám,“ ticho si mrmlal Myckulaash, kým sedel na kameni. Bol unavený, hladný, nervózny a neschopný myslieť na to, čo by mal urobiť. Prekvapilo ho všetko, čo sa stalo. Nemyslel, že sa životy jeho priateľov skončia tak skoro a tak zle. Ani nepočul, keď v tichosti a opatrne prišiel Ostberg.

Pohár mlieka v tráve.
Opýtal sa ho, čo teraz chce robiť s celou situáciou a Myckulaash povedal, že bude potrebovať ten recept, ktorý Ostberg spomínal. Recept, ktorý vie jeho žena Veronika.

Veronika bola dobrá a priateľská osoba a Ostberg vedel, že to nebude problém. „Určite pomôže,“ bol si istý Ostberg.

Odišli do domu, kde Veronika varila večeru. Keď vstúpili cez dvere, Myckulaash počul, že Veronika hovorí niečo, ale nepočul presne čo a komu. O chvíľu videl plavé vlasy ako padajú po chrbte tenkého ženského tela, ktoré sedelo na malej stoličke v blízkosti krbu.

To bola jej sestra Helena. Neboli ani podobné v charaktere, ale práve preto boli perfektné. Celý život prežili spolu. Helena, ktorá nemala deti a muža, žila blízko ich domu a často ju navštevovala, aby s Veronikou varila bryndzu. Ich stará mama Tereza stále hovorila, že bryndza má liečivé účinky na ženy, ktoré nemôžu mať deti. Tak Helena, ktorá nemala šťastie, aby otehotnela, vždy sa na bryndzu pozerala ako na nádej. Helena aj Veronika vedeli, ako dlho musí mlieko odstáť pri výrobe bryndze a kvôli Myckulaashovej návšteve sa všetci rozhodli, že ju budú robiť celú túto noc.

„Myckulaash“, povedala Veronika, „proces výroby bryndze je komplikovaný a dlhý. Obyčajne trvá celú noc, ale tento raz možno skončíme skôr, pretože máme tvoju pomoc“.

Myckulaash pozorne počúval a zrazu prišiel na to, akým spôsobom najjednoduchšie vyrieši problém s doktorom Martinom.

Okolo ôsmej večer Myckulaash, Ostberg a Helena sedeli v kuchyni, kým Veronika zapisovala kroky, ktorými musia prejsť, aby im bryndza vyšla. Jeden z nich sa týkal modrého jazera, ktoré je za domom. Helena a Myckulaash museli fľaše plné mlieka dať do jazera a čakať celú noc, aby riasy vypustili svoje kyseliny. Prišli do jazera a potopili fľaše. „Bude to dlhá noc,“ povedala Helena. „Môžeme ísť spať alebo pokračovať ďalej v procese prípravy bryndze. Povedz, opýtala sa Myckulaasha.

On len chcel zaspať a nebyť zodpovedný za nič, ale vedel, že Martin niekde sedí a plánuje, ako sa naklonovať a ovládnuť svet, a to ho motivovalo, aby pokračoval. Snažil sa urobiť všetko, čo mohol.

On a Helena museli odísť hlboko do lesa, aby zozbierali rôzne bylinky. Kým sa prechádzali, tak sa aj rozprávali a diskutovali. Od momentu smrti jeho priateľov to boli Myckulaashove prvé bezstarostné chvíle.

Získali všetko, čo potrebovali a vrátili sa k jazeru, v ktorom už boli plávajúce fľaše. Helena ich začala zbierať a dávať do košíka. Jedna z nich sa náhodou otvorila a všetko sa vylialo do košíka, na stoličku a trávnik.

„To nemyslíš vážne?!“ kričala v šoku Helena.

„Čo-čo sa stalo???“, zareagoval Myckulaash.

„Mlieko,“ odpovedala mu Helena „pokazilo sa, nemôžeme ďalej pokračovať v príprave bryndze“.

... to be continued...

Pre Slovenskú kravatu napísala Anamarija Šepić.

Anamarija Šepić je v treťom roku bakalárskeho štúdia slovakistiky na Univerzite v Záhrebe.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára