Po tom,
čo im dvakrát hlasno povedala, že by mali ísť von, Hana nahnevane opustila miestnosť.
„No ja neverím! Ako si mohol dopustiť, aby nás vyhodila z miestnosti?!“ opýtala sa ho Hana.
„Urobil
som to, pretože sa nevieš ovládať. Ak to naozaj chceš vedieť, Hana!“ odpovedal teraz nahnevane Branislav.
„To
vôbec nie je pravda, Braňo! Len som sa snažila zistiť dôležité informácie,
ktoré potrebujeme.“
„Áno.
Ale si, ako by som to povedal, príliš tlačíš. Prosím tʹa, upokoj sa!“
„Nechcem!
Počúvaj ma trochu. Istá som si, že je pravda to, čo povedala Saša,“ ticho povedala Hana.
„Ako
to myslíš, že si si istá?! Vieš niečo, čo ja neviem?“ spýtal sa úzkostlivo
Branislav.
„Samozrejme,
že neviem. Spôsob, ako sa na mňa pozerala, keď to povedala. Jej oči mi
povedali, že je to pravda. Videla som smútok v jej očiach.“
„Neviem,
čo na to povedať,“ povedal šokovaný Branislav, „ak to ty tak chceš, dobre.“
Hana
a Braňo sa rozhodli vyšetriť, kam to vlastne odišiel Martin M. Rýchlo odišli z
nemocnice, sadli si do auta a išli rovno na faru. Boli si istí, že tam dostanú odpovede na niektoré otázky. Nehovorili celú cestu.
Po
hodine jazdy detektívi zaparkovali pred farou. Vnútri boli iba starý muž a
žena. Pracujú tam viac ako desať rokov.
„Dobrý
deň, ja som detektív Branislav a toto je detektívka Hana,“ predstavil ich
Branislav.
„Dobrý
deň. Ja som Janko a toto je moja manželka Elena. Potrebujete niečo?“ opýtal sa príjemné starý muž.
„Potrebujeme vedieť,“ rýchlo povedala Hana, „či tu máte knihu, v ktorej sú napísaní všetci kňazi a kostolníci,
ktorí tu pracovali.“
„Áno,
máme. V knihe sa píše odkedy dokedy pracovali,“ povedal Janko.
„No
tak, to je presne to, čo potrebujeme. Môžete mi, prosím Vás, priniesť túto
knihu?“ opýtal sa nadšený Branislav.
„Určite, prinesiem. Počkajte niekoľko minút,“ odpovedal Janko a odišiel hore do
podkrovia.
Netrpezlivo
čakali Janka päť minút. Keď ju dostali do rúk, Hana si rýchlo pozrela knihu a
uvidela tam meno Martin M. Keď videli, čo sa tam píše, Hana zmĺkla a Branislav iba ticho povedal: „Saša mala pravdu, Martin M. nikdy neodišiel.“
... to be continued...
Túto kapitolu napísala Ana-Marija Marković, študentka tretieho roka bakalárskeho štúdia slovakistiky na Univerzite v Záhrebe.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára