Keď prišiel Peter do nemocnice a uvidel Sašu, rozplakal sa. Ale nabral odvahu a pristúpil k lôžku. Saša sa naňho usmiala a povedala mu, že sa mu chce zveriť so svojím tajomstvom. Peter si pritiahol stoličku a chytil Sašu za obviazanú ruku. Opýtal sa, čo držala v ruke. Saša sa zamyslela, pozrela naňho a povedala, že to bola fotografia človeka, ktorého ľúbila.
Začala mu rozprávať svoj život od malička. Ako
vyrastala s matkou bez otca, ako ich všetci v dedine odsudzovali za to, že jej
mama je slobodná matka a ona dieťa pankhart. Preto začala mama piť a na Sašu
robila nátlak, že musí byť silná ako chlap. Saša to pochopila tak, že musí
vykonávať mužskú prácu, musí sa starať o matku. Preto sa dala ostrihať, začala
sa obliekať ako chlapec, začala byť hrubá ako chlap. Začala miništrovať, aby
dlhý odev zakryl jej ženskosť. Bola nešťastná, nemala sa komu zdôveriť, hľadala
samú seba. Obviňovala matku, že ju dohnala do tejto situácie a preto povedala,
že ju matka zneužívala.
V čase, keď už nevedela čo a ako, spoznala Martina.
Videla v ňom svojho otca, lebo bol láskavý a vždy si našiel čas, aby sa so
Sašou porozprával. Cítila, že chlap vie byť nežný, chápavý a milý a nie hrubý,
ako si predstavovala ona. Pomaly sa doňho zaľúbila a bola nesmierne šťastná,
keď si mohla ukradnúť chvíľu, aby bola s ním osamote. Vycítil to pravdepodobne
aj Martin, pretože jej povedal, že ju ľúbi a rozmýšľa, že vystúpi z rádu. Keď
jej to hovoril, chytil ju za ruku. Pre Sašu to bolo nesmierne vykúpenie z jej
utrpenia. Bola veľmi šťastná.
Ale Martin po tomto vyznaní zmizol a viac sa neukázal.
Saša bola zmätená a začala vystrájať, až skončila v ústave.
V kostole držala Martinovu fotku a modlila sa, aby už
konečne našla pokoj vo svojej mladej duši…
Michaela Radváková je študentkou 3. roka bakalárskeho programu slovakistiky na Filozofickej fakulte Univerzity v Záhrebe.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára