Niečo
jej hovorilo, aby vstúpila do toho obydlia, a to aj urobila. Zuzana cítila
strach a vedela, že nie je sama. Keď začula, ako niekto volá jej meno, rýchlo
sa rozbehla cez les do zámku.
Padla
noc a bolo po polnoci, všetci spali. Zuzana sa prebudila, sen jej nedal spávať.
Vstala a odišla do kuchyne, napila sa vody a vrátila sa späť. Zrazy za sebou
pocítila pohyb, niekto okolo nej prešiel. Rýchlo zažala lampáš, no nikto tam
nebol. Myslela, že to bolo iba v jej hlave, že začína blázniť.
Cítila
sa čudne, spomenula si na syna, niečo ju prinútilo, aby sa na neho išla pozrieť
do jeho izby. Ráno sa Blahoboj prebudil a videl matku, ako stojí v kúte a
nereaguje. Zuzana nepovedala ani slovo.
Každú
noc Zuzanin stav zhoršoval. Blúdila po zámku a nikto nevedel, čo sa deje.
Začala sa rozprávať sama so sebou, jedna slúžka ju započula, akobz niekomu
niečo hovorila, hoci bola úplne sama: „Čo si povedal? Hehe. Naozaj to mám urobiť?“
Nasledujúce ráno bol Blahoboj mŕtvy. Zuzana sa
iba smiala. Paradoxne, Blahobojov otec sa nezmenil, len sa viac
stiahol do seba. Akoby vedel, čo sa so
Zuzanou stalo.
Súčasnosť
Prešlo
dvesto rokov, chýry o tom, že zámok je strašidelný, zostali. Hovorilo sa o
šialenej zemianke, ktorá rozsekala vlastného syna sekerou a o zemanovi, ktorý
upísal život démonickej bytosti. Nikto tam nechodil, domáci sa zámku vyhýbali.
Pre
Slovenskú kravatu napísala Iva Skorup.
Ivana je v 3. roku bakalárskeho štúdia slovakistiky na Univerzite v Záhrebe.
Ivana je v 3. roku bakalárskeho štúdia slovakistiky na Univerzite v Záhrebe.
*Iva ;)
OdpovedaťOdstrániť