Jeden
starý sedliak pred týždňom povedal Anne, že hlboko v lese blízko Bojnického
zámku žije človek známy ako expert na paranormálne javy. Volá sa Martin M. Rozhodla
sa ísť k nemu a opýtať sa ho, čo má robiť. Anna mala strach z veľkých lesov, no
vedela, že musí odhaliť tajomstvo Bojnického zámku.
Zachádzala
hlbšie do lesa a konečne prišla k malého domčeku. Najprv klopala, niekoľkokrát,
na dvere a chvíľu čakala. Dvere sa otvorili. Na Annu sa pozeral nízky človek s
modrými očami ako more, veľkým nosom v tvare huby a plným pieh. Trochu sa zľakla,
ale povedala:
„Dobrý
deň, potrebujem pána Martina M. Ja som Anna.“
„Ja
som Martin M. Čo potrebujete?“ opýtal sa nahnevaným hlasom.
Začala
mu vysvetľovať svoj problém a on jej svižne odpovedal: „Musíte mi priniesť
jedného vtáčika majúceho nohy žeravooranžovej farby. Jedna stačí, aby som si
pripravil nápoj, ktorý ma ochráni pred akýmkoľvek zlom“
Anna
začala hľadať toho vtáčika, no nenašla ho. Začalo sa stmievať a rozhodla sa odísť
domov. Keď sa vrátila, Hubert ju čakal v chodbe, veľmi silne ju objal a začal sa
jej spytovať, kde bola celý deň. Anna mu vysvetlila všetko a Hubert sa na
všetkom smial, povedal, že Martin M. nie je osoba, ktorú oni potrebujú. Anna
nebola v nálade hádať sa. Rozmýšľala iba o spánku.
Keď
zaspali, Annu prebudil tichý hlas: „Poď, poď, uvidíš tajomstvo komnaty vo veži.“
Anna
bola ako zhypnotizovaná a začala nasledovať hlas, ktorý ju odviedol k dverám najvyššej
veže, no dvere boli zamknuté. Za dverami bolo počuť silné ženské výkriky a Anna
chcela vojsť. Klopala silno, ale v jednom momente sa dvere náhle otvorili a udreli
Annu, ktorá sa zrútila na schodisko. Omdlela.
Keď
sa neskôr prebudila, jej nohy boli zaviazané a visela zo stropu dolu hlavou. Po
tele jej stekala krv.
Kričala
o pomoc, no nikto ju nepočul, okrem...
Pre
Slovenskú kravatu napísala Emilija Gregurec.
Emilija
je v 3. roku bakalárskeho štúdia slovakistiky na Univerzite v Záhrebe.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára