... a počula ženský krik. Vstala z
postele a vyšla pred vchod zámku. No keď vyšla, výkriky prestali. Ale zrazu sa
silno rozfúkal vietor, ktorý k nej prinášal čudné bubnovanie, akési tupé údery.
Išla za zvukom, ktorý vychádzal z pivničných priestorov zámku.
Suterén bol obrovský, z kameňa, plný
reťazí a veľkých sudov. Bubnovanie silnelo a Anna bola celá vystrašená. Chcela
však zistiť, čo sa deje. V tej chvíli sa jej zjavil duch turistky, ktorá
vypadla z okna. Akoby zašepkala slovo pomoc a náhle zmizla.
Anna sa triasla a ledva sa dostala
späť do svojej spálne. Hubert spal, vyzeral pokojne. Anna si ľahla do postele a hneď
zaspala.
Keď sa zobudila, na nočné udalosti si
nepamätala. Hubert bol stále vystrašený pre mŕtve dievča. „Chcem odísť z tohto
zámku. Mám pocit, že sa stane ešte niečo zlé, možno horšie,“ zašepkal jej.
Anna bola pokojná, venovala sa novým
turistom, ktorí si prišli pozrieť strašidelný zámok. „Nemôžeme odísť. Nie je na
to vhodný čas,“ odšepla mu, aby ju turisti nepočuli.
„Čas? Aký čas?“ pozrel na ňu Hubert
nechápavo.
Ale Anna už neodpovedala. Hubert sa na
ňu dlho pozeral, pomyslel si, že dnes je veľmi čudná. Ale potom si to vysvetlil
únavou.
V ten deň mali veľa práce a nemali
čas na to, aby sa porozprávali. Polícia celý deň na veži vyšetrovala a hľadala
dôkazy. Našli stopy po boji, aj to, že dievča mohlo byť naozaj vytlačené z okna.
Keď to policajti hovorili, Hubert sa pozeral na Annu, ale ona bola pokojná,
nepohla ani svalom.
Neskôr v noci Hubert čakal Annu v posteli,
no nechodila, prišla až neskoro okolo jednej celá špinavá. „Preboha, kde si
bola a čo sa ti stalo?“
„Prechádzala som sa v lese,“ odpovedala,
potom sa išla osprachovať a hneď do postele.
Keď sa ráno Hubert zobudil, Anna pri ňom
neležala, nebola ani v zámku. Stratila sa.
Pre Slovenskú kravatu napísala Barbara
Horvat.
Barbara je v 3. roku bakalárskeho
štúdia slovakistiky na Univerzite v Záhrebe.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára