Každé ráno vystávam,
O slovenskom jazyku rozmýšľam.
Taký podobný,
Ale naozaj rozdielny.
Spisovná slovenčina,
Skoro ako dialektická chorvátčina.
Veľa rovnakých slov s rovnakým
významom,
Ale tiež veľa rôznych slov s iným
významom.
Chcete hovoriť s kamarátom,
Urazíte kolegov.
Vidíte, že nemáte priateľov,
Hovoríte iba so psom.
Ťažké je skonštruovať správnu vetu,
Falošný
priateľ v jazyku.
Oblak je podobný mraku,
Ale mrak nie je temnota.
U nás je manželstvo brak,
A temperatúra je teplota.
Reč znamená slovo,
Slovo je iba písmeno,
„Písmen“ človek je gramotný,
A úžasný opakom perfektný.
U nás je loď brod,
A brod je v rieke na prechod.
Našťastie, môžeme spolu žiť,
A v mori brodiť.
Hodina je šesťdesiat minút,
A musím teraz odkvitnúť,
Lebo neznamená celý rok,
Napredok je u nás pokrok.
Chodenie vpravo,
Nie je chodenie vpred.
Sedieť na lavičke,
Je v Chorvátsku veľmi nebezpečné.
Každý sa musí učiť,
Dlho sedieť a čítať.
Vedieť slovo použiť,
Alebo stále mlčať.
Tento text získal 1. miesto v kategórii poézia súťaže
Kukučínov Jadran.
Matej Hasnek je v 3. roku bakalárskeho štúdia
slovakistiky na Univerzite v Záhrebe.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára