Moje plné srdce hľadá teba,
Len tebe úplne verí.
Farbami celého neba
Žiadnej tvoja sa nepokorí.
Dúfam, že sa znovu stretneme,
Ten pokoj ešte raz že zacitím,
Ale aj úsmev, ktorý spontánne na moju tvár
príde
Vždy keď uvidím, že si blízko, že ma hľadáš.
Stratení sa hľadáme,
Snaď sa aj nájdeme,
Na konci cesty tej
Keď kufre na istú zem položíme.
Chcem si myseľ umývať
V chladných kryštáloch
Dovoliť, aby sa zatúlala
Bezstarostne do čistoty.
Vôňu tvoju vietor prinesie:
Obrovský nostalgický pocit,
Že sme veľmi šťastní boli
Na istému podnebiu radosť spolu žili.
Moji kamaráti tu tiež boli,
Každého cesta sa tu splietla s mojou
Na modrých vlnách tvojich
Z jedného pohára sme tú nádheru pili.
Keby sme sa znovu stretli,
Aká by to hostina bola!
Celodenný tanec pri tvojej sladkej melódii...
Ty a vietor silní rytieri hudobníci,
Ale Dunaju mocný, bez teba
Všetci sme len obyčajní chudáci!
Táto báseň získala 3. miesto v literárnej súťaži Kukučínov Jadran, ktorú organizoval Lektorát slovenského jazyka a kultúry v Záhrebe pre zahraničných študentov slovakistiky.
Sara Ponjan je v 3. roku bakalárskeho štúdia slovakistiky na Unverzite v Záhrebe.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára