Hubert bol spokojný, lebo ju konečne našiel, ale obraz priviazanej Anny
na prevrátenom kríži a stekajúcej krvi bol hrôzostrašný. Bolo to hrozné, akoby
to bol iba sen. Neveril vlastným očiam a dúfal, že to nie je pravda. Je mŕtva?
Zamrazilo ho a začal blednúť. Vykročil k nej, aby si preveril, či je
naozaj mŕtva a aby ju odviazal. Mal pocit, že ho niekto pozoruje a vedel, že
nemá veľa času.
„Ešte je živá. Aspoň dokým sa ty nerozhodneš inak. Aj ona sa môže stať
upírkou, ak to ty chceš,“ začul hlas upíra.
Anna iba stratila vedomie. Upír však klamal, že sa aj Anna môže stať
upírkou. „Musíš sa stať jedným z nás. Musíš byť to, na čo si predurčený – upír.
Poď, vypi jej krv!“
Hubert sa snažil zachrániť Annu a premýšľal, akým spôsobom vyrieši
situáciu.
Upír stál, všetko sledoval a zlomyseľne sa smial. Kým Hubert rozmýšľal,
stalo sa niečo, čo nečakal.
Zrazu vietor prestal fúkať a nastalo príšerné ticho. A potom začul
tlmený zvuk v diaľke. Niekto kráčal k nim. Upír, ktorý ho pred chvíľou
prehováral na transformáciu na upíra, zrazu zmizol. Čudné. Cítil sa bezpečne,
keď zazrel Martina M. ako prichádza, lebo to bola jediná osoba, ktorej mohol
veriť. Martin vyzeral inak než predtým. Bol nevšedne pokojný a vážny.
Anna sa prebrala a ticho povedala: „Hubert! Za tebou!“ Ozval sa tupý
úder. Hubert spadol na zem. Vtedy pochopil – Martin M. je upír a chce ho tiež
premeniť na upíra. Nemohol sa brániť. Martin M. zahryzol Hubertovi do krku.
Keď sa zobudil, bol sám v lese. Anna zmizla a aj všetci upíri. Všetci?
Huberta sa chytil svojho krku.
Pre Slovenskú kravatu napísala Ema Jagatić.
Ema je v 3. roku bakalárskeho štúdia slovakistiky na Univerzite v Záhrebe.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára