„Kto si a čo od nás chceš?!“ kričal Hubert. „Kde
je moja Anna, čo si jej urobil??? Pokračoval dalej, ešte silnejším hlasom.
„Ja? Nie, Hubert, ja nie som ten, ktorý je
vinný. To si predsa urobil ty,“ povedal upír.
„O čom to hovoríš? Urobil čo?“ Hubert nič
nechápal.
„Si jeden z nás. Vždy si bol. Ale bojuješ s
tým. Viem, že si nepamätáš nič, ale každú noc sa v tebe sa zobudí tá mocná sila,
tvoje alter ego, ktoré je úplné iné od tvojho denného ja. To je tvoja vina, že
sa Anna zbláznila.“
„Už ťa nechcem počúvať, nič z toho, o čom
hovoríš, nemá žiadny zmysel.“
„Hubert... Tvoji vnútorní démoni každú noc z teba
vychádzajú a hľadajú Annu, aby sa aj ona stála upírom. V tom prípade by si nemal
bojovať proti veterným mlynom.“
„Klameš!!! To... to nemôže byť pravda,“ mrmlal
Hubert.
„Ale to je najväčšia pravda. Ved čoskoro aj
jediná pravda,“ skočil mu upír do reči.
Anna ťa čaká hlboko v lese. Všetko je už
pripravené a čaká len na teba, aby si prišiel a dokončil svoj proces
transformácie na upíra a ju tiež zmenil na krásnu upírku,“ spokojne
hovoril upír.
Hubert bol celý spotený. Pre neho to bolo
príliš abstraktné. Nevedel, čo si má myslieť, komu veriť a, samozrejme, čo urobiť.
Tak začal bežať. Rýchlo a daleko. Myslel si, že utečie. No bežal hlbšie a hlbšie
do lesa.
A potom padol na chladnú zem. Podvihol hlavu.
Pred sebou videl Annu, celú nahú a priviazanú na prevrátenom kríži.
Upokojilo ho to.
Pre Slovenskú kravatu napísala Sara Ponjan.
Sara je v 3. roku bakalárskeho štúdia
slovakistiky na Univerzite v Záhrebe.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára