Medzi všetkými ľuďmi,
ktorých poznám, sú len moji rodičia tí, ktorí mali vplyv na môj život. Oni sú
mojím vzorom. V každom z nich som našla niečo, čo obdivujem.
Moja mama je žena,
ktorá nikdy nepovedala, že je pre ňu niečo ťažké alebo že je unavená. Nikdy sa
nestalo, že by na stole nebol pripravený obed alebo uprataný dom. Samozrejme,
moja mama sama pripravovala jedlo a upratovala dom, kým sme boli deti, ale keď
sme vyrástli, pomáhali sme jej a stále jej pomáhame.
Svojím výzorom a duchom
pôsobí mlado. Ku každému je milá, priateľská a správa sa prirodzene. Jej
vlastnosti sú určite čestnosť a úprimnosť. Ked si to situácia vyžaduje, vie byť
aj energická a prísna. Myslím si, že je dobré, že je niekedy prísna, pretože
deti musia poznať hranice a nerobiť, čo chcú.
Moja mama tiež mala
veľký vplyv na môjho otca. Keď sa zobrali, otec nevedel nič variť, len vedel
piecť na rošte. Oni sú spolu dvadsaťšesť rokov a môj otec vie variť pätnásť
rokov. Naučila ho variť a otec teraz má veľmi rád varenie. Môžem povedať, že
veľmi dobré varí. Dokonca sú aj niektoré jedlá chutnejšie ako mamine.
Môj otec je tiež vzorom
v mojom živote. On tiež nikdy nepovedal, že je pre neho niečo ťažké a že je
unavený. Jeho vlastnosti sú zodpovednosť, pracovitosť a šikovnosť. Tiež ako
mama vie byť prísny, keď je potrebné. Je to človek, ktorý chce pomôcť všetkým.
Keď ho poprosí o niečo nejaký kamarát, neváha ísť pomôcť, aj v zlom počasí,
kedy by sa iným nechcelo ísť von z domu.
Má veľkú chybu, a to,
že fajčí. To nie je dobré pre jeho život. Hovoril nám, že fajčenie je škodlivé
a aby sme nefajčili, ale on to robí. Jediná dobrá vec je, že nefajčí doma, ale
vonku. Týmto spôsobom aspoň my nedýchame dym.
Mám svojich rodičov
veľmi rada. Sú to ľudia, každý inej povahy, predsa je v nich niečo, prečo som
si ich vybrala za svoj vzor.
Pre Slovenskú kravatu napísala Lucija Ažić.
Lucija Ažić je študentkou 3. roka bakalárskeho programu
slovakistiky na Filozofickej fakulte Univerzity v Záhrebe.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára