Pre mňa momenty cestovania majú zvláštnu krásu - dám si vtedy slúchadlá na hlavu a relaxujem. Verím, že veľa ľudí to robí rovnako. Ale, bohužiaľ, niekedy namiesto mojej unavenej hlavy, na odpočinok ide batéria môjho mobilu. To ma
núti všímať si všetko, čo sa deje v električke alebo vo vlaku.
Anamarija Šepić |
Tak to bolo aj včera, keď som sedela v električke, počúvala som slečny,
ktoré sa hlasno rozprávali a okrem iného, vyjadrovali nespokojnosť s aktuálnym počasím. Jednu z nich veľmi trápilo, že musela vždy niesť dáždnik, šál a čiapku a bola presvedčená, že kvôli tomuto zimnému počasiu má zlú náladu. Druha súhlasila a pridala zopár ďalších poznámok. Asi desať minút sa o tom
rozprávali a rozhovor čoskoro skončil. Možno skončil pre nich, ale nie pre mňa. Ich myšlienky ma
motivovali, aby som napísala pár slov o tom, ako ľudia často zle reagujú v rôznych
životných situáciách.
Keď je niečo také ako je a nemôže sa urobiť nič,
aby sa to zmenilo, prečo by sme sa mali hnevať?
Len jeden z príkladov je práve spomínaná zima. Len niektorí chápu, aká krásna zima môže byť, keď v nej nájdeme radosť. Presne
to je moja téma, poukázať na malé veci, na ktoré sa
teším v zime.
Napríklad v decembri každé väčšie mesto pripravuje
všetko, aby na uliciach bola vianočná atmosféra. Nájdeme tam stánky s občerstvením, v ktorých si, okrem
teplých nápojov ako čaj a horúca čokoláda, môžete dať dve deci vareného
vína alebo punču. Ak ste hladní, môžete sa tešiť na široký
výber sladkostí, určite sú nevyhnutne fritule a palacinky. Každý z tých stánkov na občerstvenie má na sebe
farebné svetlá a často môžeme vidieť, že sa ľudia fotia v blízkosti tých svetiel. Myslím si, že je to
pekné, keď ludia niečo také obyčajné považujú za krásne a nezvyčajné.
To, čo ma, okrem toho všetkého jedla, pitia a fotografovania, aj viac očaruje, sú vône a zvuky. Keď pouliční muzikanti začnú hrať nejakú vianočnú pieseň a vo vzduchu sa šíri vôňa sladkých
palaciniek, u človeka sa vytvorí neoceniteľný pocit. Ale nie sú to len vôňa a zvuky, to čo
nás nevedome teší, je aj teplota. Ona je taká banálna vec, ale je to tiež aj bezprostredná cestička
k šťastiu v momentoch, keď sme celý deň vonku a
potom prídeme do teplého
domova a zohrejeme sa. Nemusím ani opísať, aký skvelý pocit je, keď si zahalíme krk veľkým, našuchoreným šálom a necítime zimu, pretože sme zababušení a je nám pohodlne.
To sú len niektoré z mnohých príkladov a nechcem písať viac, pretože každý z nás musí to sám zažiť. Dúfam, že
sa každý z vás, kto nemá rád zimu, naučí meniť názory a mať radosť v každej okolnosti. Zima vždy
bude tu, vždy bude chladno a je nakoniec na vás,
či ju chcete objať!
Pre Slovenskú kravatu napísala Anamarija Šepić.
Pre Slovenskú kravatu napísala Anamarija Šepić.
Anamarija Šepić je v treťom roku bakalárskeho štúdia slovakistiky na Univerzite v Záhrebe.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára