Čo
je to život? Čo to znamena žiť? Život je jedna veľká výzva pre každého. Je to dobrodružstvo,
ktoré za sebou zanecháva dobré a zlé skúsenosti. Sú tam momenty pekných
spomienok, ale aj veci, ktoré by sme chceli zmeniť. Myslím si, že každý z nás
aspoň raz v živote uvažoval, aké by to bolo, keby všetko reštartoval. Začať
znovu, ako iná osoba, na inom mieste, v inom čase.
Valentina Jagetić |
Človek
sníva o veciach, ktoré by chcel, aby sa
stali skutočnosťou až do dňa, keď dostane šancu, aby sa mu tento sen splnil, no
potom nevie, či je dosť odvážny na to, aby to urobil. Ja som sa tiež ocitla v takej
situácii, keď sa mi naskytla možnosť stráviť akademický rok v zahraničí.
Prihlásila som sa do programu, išla na pohovor a prešla! Čo teraz? Kopa papierovania,
informácií, vybavovania formalít... Všetko to zbehlo tak rýchlo a dva týždne
pred odchodom nastalo ticho. Zmätok. Nechcela som nikde ísť, ale tiež som sa nechcela
vzdať tejto príležitosti. Bola som veľmi nadšená, ale tiež som mala strach z
neznámeho. Jeden rok nie je málo, teda aspoň v tej chvíli to tak nevyzeralo.
Dni sa míňali a čas odchodu nadišiel. Nebola som ani vzrušená, ani vystrašená.
Bola som celkom pokojná. Nebola som smutná, že odchádzam a opúšťam rodinu a
kamarátov, ale nebola som ani príliš rada. Niekto by si myslel, aké zvláštne,
ale presne to bol najlepší postoj – nemať žiadne očakávania, takže nemôžete byť
sklamaný, len prekvapený.
O
niekoľko hodín som už bola v inej krajine, obklopená neznámymi ľuďmi, ktorí
hovorili iným jazykom, ktorému som v tom čase ešte dobre nerozumela. Takmer všetko
okolo mňa bolo nové a iné. Od jazyka a spôsobu myslenia, až po to, že nemôžete
nájsť neperlivú minerálku v obchode. Ale v skutočnosti, ľudia ktorí nevedia nič
o krajine a spôsoboch života, boli by prekvapení, ako rýchlo sa človek môže
prispôsobiť novým podmienkam. To je presne to, čo som urobila aj ja a to, čo
som si vždy myslela „ako by bolo, keby“.
V
tej chvíli som sa spoznala so svojou novou rodinou, spoznávala som nových
priateľov a spolužiakov. Bola som to úplne ja, aká som chcela byť. Z
existujúceho človeka sa začínala stávať iná osoba. Vybudovala som všetko, čo
som sa možno ešte neodvážila skôr, zrejme zo strachu, že by to ľudia nebrali a
cítila som sa slobodnejšie a lepšie ako inokedy. Na nostalgiu som nemala čas.
Pojem homesick som nepoznala.
Každý
deň prešiel tak rýchlo. Vždy som mohla a hlavne mala čo robiť, takže som naozaj
nemala čas rozmýšľať ako je doma. Každý deň
bol naplnený a ja som bola štastná. Avšak počas prázdnin sa dostavila nejaká
prázdnota, ale nebolo to neznesiteľné. To, čo vlastne bolo ťažké, musím priznať, bolo
spriateliť sa s ostatnými v škole. Nikto ťa nepozná a ani ty nikoho nepoznáš,
ale nejako sa začať musí... Môžem povedať, že moje najhoršie okamihy boli predovšetkým
v škole dovtedy, kým som sa nespriatelila s ostatnými. Potom sme začali chodiť
von, na narodeninové oslavy, výlety... Všetko,
čo je dobrý materiál pre denník. Ale taktiež všetko, čo je krásne, sa rýchlo blíži
k svojmu koncu.
A
tak mojich desať mesiacov v inej krajine prešlo, ako keby to trvalo len mesiac,
nie viac. Všetky tieto nové miesta, priatelia, rodina, jedlo, zvyky... Všetko,
čo robí náš každodenný život každodenným a bez čoho by deň bol divný alebo
prázdny. Teraz som musela opustiť tento život a vrátiť sa späť do starého. Ale
to naozaj nie je možné, aspoň nie úplne.
Ten
čas strávený vonku možno netrval dlho, ale v tej dobe som toho zažila najviac.
Naučila sa veľa o sebe, ale aj o druhých. Získala som priateľstvá na celý život,
skúšala nové veci, rozšírila svoje obzory, spoznala nové kultúry a ľudí, ale
najviac seba. Odišla som chudobná, ale vrátila sa bohatá. Opustila som starý
život a zase sa vrátila, ale s novými postojmi a myšlienkami.
Úprimne
by som bola rada, keby každý zažil niečo také, aby sa ocitol v situácii, keď je
človek odkázaný sám na seba a aby z toho vyťažil čo najviac. Potom aj bude
vedieť, ako si vážiť život a všetko, čo v živote získa.
Pre Slovenskú kravatu napísala Valentina Jagetić.
Pre Slovenskú kravatu napísala Valentina Jagetić.
Valentina Jagetić je v treťom roku bakalárskeho štúdia slovakistiky na Univerzite v
Záhrebe.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára