Zrkadlo. Nástenné, oblé, dekoratívne, veľké, malé. Pozeráme sa do neho každý deň, niektorí viac, niektorí menej. V minulosti prvé zrkadlá boli pravdepodobne len odrazy z vody, prvé zrkadlá, do ktorých sa mohlo pozerať, boli vyrobené z kovu, medi, bronzu, striebra alebo aj zo zlata. Zrkadlá, aké poznáme dnes, sklo a kovová vrstva, boli vytvorené okolo roku 1500.
Súčasné zrkadlá odrážajú 95 % svetla a kvalita zrkadla závisí od toho, aká je kvalita obrazu. Dnes sa väčšinou používa v domácnosti, v zdravotníctve, vo vede, v arhitektúre a stavebníctve, v optike, vo fotografickej technike, v miestnostiach na vypočúvanie a podobne.
Existujú aj zrkadlá, ktoré prepúšťajú polovicu svetla a polovicu nie. Často sa nachádzajú na policajnej stanici a je ich možné vidieť v kriminálnych filmoch. Toto je vynález, ktorý nám zlepšuje život, ale ľudia majú tendenciu z bežnej veci urobiť aj niečo negatívne, zrkadlo nám už nemusí byť priateľ, ale osobný nepriateľ.
Všetci vieme, že v každom zrkadle vyzeráme inak. V jednom máme štíhle nohy, v druhom veľké oči, vo štvrtom sme bledí a určite v jednom vyzeráme katastrofálne. Keď to, čo vidíme, nesplní naše očakávania, už sme na diéte.
Známa je aj situácia, v ktorej sme pekní pred zrkadlom, ale keď urobíme fotografiu, hneď dostaneme srdcový infarkt a obviníme fotoaparát zo zlej fotografie. Často môžeme počuť, že v súčasnosti neexistuje žena, ktorá by pri pozeraní na seba, nenašla nedostatok a povedala, že je spokojná so svojím odrazom. Nikdy nie je problém v zrkadle. Zrkadlo len odráža, čo je pred ním, problém je v zlých ideáloch a vzoroch, ktoré sa nám ukazujú všade.
Pre Slovenskú kravatu napísala Sara Šabani.
Sara Šabani je študentkou 3. roka bakalárskeho programu slovakistiky na Filozofickej fakulte Univerzity v Záhrebe.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára