Vrátime sa naspäť do minulosti...
Bola to krásna sobota, slnko bolo vysoko hore na oblohe a
pálilo na malú dedinu. Ľudia prichádzali na omšu vypočuť si Petra a jeho kázeň. Zatiaľ
čo Peter viedol kázeň, Saša prišla do jeho kancelárie a do džbánu s vínom dala veľa rozdrobených
piluliek na spanie, pretože chcela byť sama s Martinom.
Na konci sobotňajšej omše Peter sa nemohol dočkať, že
príde do svojej kancelárie a trochu si vypije vína. Začal piť a nemohol sa
zastaviť. Nastal večer a Peter ešte pil a nič nejedol a potom spadol na
gauč a zaspal.
Do jeho domu prišli Saša a Martin M. a Saša začala robiť
večeru. Martin M. prišiel k Petrovi, ale videl, že Peter zaspal a nechcel ho
budiť. Saša pripravovala zemiakovú polievku a bryndzové halušky, lebo vedela, že
je to najobľúbenejšie jedlo Martina. Chcela mu ukázať, že Martin a ona môžu byť
šťastní spolu.
Martin jej povedal s veľkým smútkom v očiach, že musí
odísť z dediny, ale že sa vráti a potom môžu byť spolu (ako jej otec jej matke).
Keď Saša to počula, nemohla veriť, čo počula. Zase jeden človek odchádza z jej
života. Najprv to bol jej otec a teraz aj on.
Začala sa vypytovať: Či to nie je dobre so mnou?! Prečo všetci
muži odchádzajú odo mňa? Či je to možno moja vina? Či som zle urobila, že nikto
nechce byť so mnou?! Jej oči sa zaliali slzami a začala kričať ako
nejaká maniačka.
Zrazu Martin prišiel a objal ju a chcel jej povedať, že
všetko bude v poriadku, že sa skoro vráti a potom môžu začať svoj život spolu,
ale Saša nechcela počuť nič o tom. Vzala nôž a zahnala sa na Martina.
Presne
v tejto chvíli do kuchyne prišiel opitý Peter.
... to be continued...
Túto kapitolu napísala Katarina Šviglin, študentka tretieho roka bakalárskeho štúdia slovakistiky na Univerzite v Záhrebe.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára