Počas dvoch minulých týždnov som na ceste na
fakultu počúval podcast Dejiny
denníka Sme a časopisu Historickej revue. Tento podcast som si vybral, pretože správ z politiky už mám po krk, a
zo všetkého ponúkaného ma zaujali Dejiny.
Sú tam rôzne temy zo všetkých období dejín, buď pravek alebo antika, stredovek či novovek, ba aj nedávna minulosť, ako napríklad vojna vo Vietname. Bol to práve eklektický mix, časti sú bez nejakého chronologického poriadku, ale každá téma bola rovnako zaujímavá, ako tá pred ňou.
Sú tam rôzne temy zo všetkých období dejín, buď pravek alebo antika, stredovek či novovek, ba aj nedávna minulosť, ako napríklad vojna vo Vietname. Bol to práve eklektický mix, časti sú bez nejakého chronologického poriadku, ale každá téma bola rovnako zaujímavá, ako tá pred ňou.
Mňa najviac zaujal novovek, najmä udalosti, ktoré sa stali v
devätnástom storočí, ako balkánske vojny, o ktorých povedali, že boli generálna skúška prvej
svetovej vojny. Samozrejme, o devätnástom storočí sa nemôže hovoriť bez udalostí, ktoré
sa stali v roku 1848 a o žiadostiach Ľudovíta Štúra, o snažení Slovenska, aby
získalo lepšie miesto medzi „veľkými hráčmi“.
Podcast o Ríme, večnom meste, bol
zaujímavý, pretože hovoril o tom, ako aj dnes, do určitej miery, dedíme kultúru
najväčšej mocnosti starovekého sveta cez jazyk, kalendár, kresťanské sviatky a tak ďalej.
Každý z týchto podcastov sa
zameriava na historicke udalosti, najmä na ich začiatky, ktoré sa vyznačovali zásadnou zmenou v dejinách ľudstva.
Ako
som povedal, počúval som podcasty na ceste na fakultu, a myslím si, že jedna z výhod počúvania podcastov, je pohodlie. Človek nemusí sedieť za stolom a
čítať, ale môže počúvať, kým robí niečo alebo počas cesty a vyberie si to, čo
chce počúvať. To je hneď druhá výhoda podcastov, že je všetko na jednom mieste cez
rôzne apky a podobne a máte tisíc rôznych môžností.
Aby nezostalo všetko na
chválach, myslím si, že kniha je ešte stále kniha a že čítanie je dôležitejšie.
Napriek tejto poznámke si myslím, že budem ďalej počúvať podcast Dejiny.
Pre Slovenskú kravatu napísal Filip Jalšovec.
Filip je študentom 3. roka bakalárskeho programu slovakistiky na Filozofickej fakulte Univerzity v Záhrebe.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára